Ako už naznačujú aj jeho názvy, pieris pochádza z južnej a východnej Ázie, ale niektoré druhy aj zo severnej Ameriky a Karibiku. Pôvodné druhy dosahujú výšku tri a viac metrov, no v dostupnom sortimente nájdete aj druhy vhodné do menších záhrad. Ich výška sa pohybuje okolo pol metra. Všetky pierisy sú veľmi vďačné, pokiaľ ide o ich dekoratívnu funkciu. Krásne sa im sfarbujú listy, kvitnú kvetmi rôznych farieb a aj tvarov. Stačí si len vybrať.
Všade samé zvončeky
Pieris floribunda je hustý vždyzelený ker so zvončekovými kvetmi, ktoré pripomínajú konvalinku. Tento druh rastie pomerne pomaly, takže ho vysádzame na také miesta, ktoré nepotrebujeme rýchlo zazelenať. Patrí medzi vresovcovité rastliny, preto potrebuje mierne kyslú, prípadne neutrálnu, primerane vlhkú pôdu. Výborne sa hodí na výsadbu pod rododendrony. Ideálne je tienisté alebo polotienisté miesto.
Čítajte aj Krík čo potrebuje málo, ale dáva veľa. Dobre rastie, lieči aj chutí, nepozná choroby
Na jar exploduje farbami
Taký je pieris japonský. Jeho krása sa totiž prejaví hlavne na jar, keď na nových výhonoch zakvitne ružovými a červenými žiarivými veľkými kvetmi. Vďaka nim si v niektorých krajinách vyslúžil pomenovania plameň lesa alebo údolná ľalia. Aj listy vyzerajú pekne, často mávajú jemnú svetlú kresbu na zelenom podklade. Tento pieris potrebuje kyslú, mierne vlhkú pôdu, ktorá je bohatá na živiny. Vyhovuje mu polotieň, môžete ho vysadiť napríklad pod ihličnany. No pokiaľ máte deti, radšej s výsadbou počkajte, je totiž jedovatý.
Nehnojiť a neslniť
Ako jeden z prvých v novej sezóne začína kvitnúť pieris taiwanský, a to už od februára. Rozhodne ho neprihnojujte, pretože by nenasadil puky. Aby dobre prosperoval, potrebuje vyššiu vzdušnú vlhkosť a rozhodne nie priame slnko. Darí sa mu v piesočnej pôde s nízkym obsahom živín. Kvitne na nových výhonoch, preto ho nestriháme. Pred zimou je potrebné ochrániť korene organickou nástielkou.
