Najefektívnejšie sú zberné nádoby s väčším objemom, zakopané pod povrchom zeme. Sú chránené, nie je tam žiaden výpar a ak majú objem niekoľko metrov kubických, výrazne pomôžu pri zavlažovaní záhrady. V čase prívalových dažďov naakumulujú nádoby vodu, ktorou potom môžete zalievať v obdobiach sucha. Takéto nádoby vyžadujú určitú investíciu.
Pomôže vám rozkladajúce sa drevo
Pokiaľ vyslovene hľadáte čo najlacnejší, prípadne bezplatný spôsob zberu dažďovej vody, jeden z nich je relatívne účinný, no bez práce to nebude – upozorňuje záhradný architekt Martin Čurda z realácie TV Joj Nová záhrada. „Vytvorte prirodzenú zásobáreň vody priamo v pôdnom profile. Zakopte kmene starých ovocných stromov, ktoré ste museli už vyrezať, do pôdy tak hlboko pod povrch, aby ste mohli hriadky bez problémov okopávať. Rozkladajúce sa drevo postupne práchnivie a pôsobí v pôde ako špongia – v čase masívnych dažďov dokáže časť vody absorbovať a potom ju rastlinám postupne uvoľňovať.
Čítajte aj Opadané lístie, vytrhaná burina, pokosená tráva. Záhradný odpad je hotový poklad, ako ho opätovne využiť?
Nastielajte, vždy je čím
No toto zďaleka nestačí – treba chrániť aj pôdu pred veternou eróziou a vysušovaním. Ako? Nastielaním! Ideálne sú pozberové zvyšky v kombinácii s drevnou štiepkou, ktorú si dokážete vyrobiť z konárikov. Tie máte počas celej sezóny k dispozícii – ako odpad po oreze odkvitnutých okrasných krov, či ako produkt priebežného rezu ovocných drevín.
Ideálna je kombinácia možností
Tretia možnosť sa netýka zberania vody – ale uľahči rastlinám život aj počas horúčav a vám zmenší starosti so zalievaním – mykorízne huby. Sú to takzvané nižšie huby, ktoré netvoria plodnice – teda huby tak, ako ich poznáme. Ide o to, že dokážu rastline „predĺžiť korene“ tak, že tá dosiahne aj na vodu vo väčších hĺbkach pôdneho profilu. Všetky tieto tri možnosti fungujú naozaj skvele spolu – vtedy majú skutočne viditeľný efekt.
