Na svojho starého otca z Vranova nad Topľou spomínate s veľkou láskou a je známe, že vás priviedol k záhradníčeniu. Čím je pre vás vaša záhrada?
Áno, záhrada u starého otca – to bolo moje detstvo. Pestovali sme broskyne a vysadil som ich aj oveľa neskôr, v dospelosti, do mojej vlastnej záhrady v Záhorskej Bystrici. Lenže broskyne treba stále striekať, starať sa o ne. Ja som oveľa pasívnejší záhradkár. Záhrada je pre mňa hlavne relax, oddych. Tam môžem úplne vypnúť, môžem chodiť za kosačkou s vypnutou hlavou a užívať si túto lobotómiu (smiech). Ale zasa sa tam nepretrhnem, to si nemyslite. Len kosím, stromy si rastú a ja sa z toho teším.
Teraz už v Záhorskej Bystrici aj bývate, no záhradu ste tam mali skôr. Prečo ste ju kúpili?
Po príchode do Bratislavy mi záhrada chýbala, tak preto. Do Záhorskej Bystrice sme sa presťahovali v roku 2010, záhradu sme začali užívať ešte predtým. Najskôr sme tam mali chatu a ovocný sad s pôvodnou výsadbou jabloní, hrušiek a iných ovocných stromov. Záhrada má 1 700 metrov, čo je na pestovanie už slušná výmera. Postupne sme výsadbu dopĺňali, dokúpil som marhule, čerešne, rezistentné hrozno, liesky. Zasadil som aj figu, kivi, morušu, jedlý gaštan, celoročne rodiace jahody alebo jostu, čo je kríženec čiernej ríbezle a egreša.
Raz som v supermarkete kúpil čerešňu, vysadil ju a tá sviňa prestala rodiť. Ale nevzdal som sa.
Zjavne sa nebojíte experimentovať, ako sa u vás darí exotickejším druhom?
Figa je dnes je už krásna veľká. Rodí dobre a rovnako dobre rodí aj kivi. Jeho chlpatá samoopelivá odroda musí prejsť prvými mrazmi, aby bolo ovocie sladké, ale hladké kivi je aj bez toho sladučké. Máme aj mandľu, to je vždy na jar prvý rozkvitnutý strom, kvitne krásne. Pestujem tiež hurmikaki. Dlho som v Záhorskej Bystrici chodil okolo jednej záhrady, kde ho pestovali a malo nádherné plody. To ma inšpirovlo, aby som to skúsil. Raz mi vymrzlo, tak som ho posadil na iné miesto a rozhodol som sa, že ho obalím. No a podarilo sa.
Ste na niečo vo svojej záhrade mimoriadne hrdý?
Mňa tam baví všetko. Ale mám rád napríklad rôzne druhy čerešní. Jednu som kúpil v supermarkete, mala na sebe plod. Vysadil som ju a tá sviňa prestala rodiť. Nevzdal som sa, vydržal som niekoľko rokov. Potom som poprosil jedného domáceho skúseného záhradníka, aby sme do nej naštepili niekoľko odrôd. Teraz síce rodí niekoľko odrôd, ktoré mutujú, ale každopádne sa rozrodila. Nemám vyslovene pýchu záhrady, celkom sa teším na hrušku wiliamsovku, červenú. Tú som zasadil a začala teraz rodiť, sú to úžasné plody.
Čítajte aj Ako ochrániť orech pred vrtivkou? Dôležité sú štyri veci, ale musí ich urobiť aj váš sused
Čo si myslíte o bio pestovaní a bio produktoch?
Viem, že slivky musíte raz streknúť do kvetu, lebo inak vám všetko zožerú červíky. Aj v obchode je všetko určite striekané, to predsa neexistuje, aby ste niečo dopestovali bez toho, že použijete chémiu. Všetky tie bio prípravky… No neviem, možno niekto použije ocot a strom rodí bezproblémové ovocie, v tom prípade sa rád nechám inšpirovať.
Vaše tri deti sa v záhrade hrávajú odmalička, majú k nej tiež taký pekný vzťah ako vy?
Vôbec nie, kašlú na ňu. Povedal som si, že ich nebudem nútiť pracovať v záhrade, pretože ani ja som nezískal vzťah k prácam, do ktorých ma kedysi nútili. No a tak som deti nenútil a oni k záhrade vzťah aj tak nemajú.
Na záhradu si treba nájsť čas, ako to robíte pri vašej pracovnej vyťaženosti?
V okrasnej záhrade pokosím raz za týždeň, to je pre mňa naozaj relax. Zvyšok kosím raz za dva – tri týždne, nie je to nijako vysiľujúce. Záhony sú povedzme trvalo udržané, všetko je ako má byť.
