Vo voľnej prírode rastie jarabina vtáčia najmä vo vyšších nadmorských výškach. Je to nenáročná drevina, ktorá znesie aj znečistené ovzdušie. V záhrade ju môžeme pestovať pre jej drobné letné biele kvety a jesenné žiarivo oranžové malvice. Vďaka nim a tiež vďaka dekoratívne krojeným zúbkovaným lístkom je obľúbená ako súčasť jesenných kvetinových aranžmánov.
Prečo ju pestovať v záhrade
Môžeme ju umiestniť samostatne alebo do živého plota, ktorý nám zabezpečí plnohodnotnú ochranu pred neželanými pohľadmi a hlukom. Jarabina vyzerá pekne v každom ročnom období, tešiť nás bude kvetmi, listami aj plodmi. Tie sú navyše liečivé a pre vtáctvo aj veľmi užitočné, pretože vďaka nim každoročne prežije zimu niekoľko desiatok vtáčích druhov. Plody sú najchutnejšie po prvých mrazíkoch, pretože vtedy zosladnú.

Moravská a ešte iné druhy
Okrem jarabiny vtáčej rastie u nás aj jarabina moravská, pomenovaná podľa miesta, kde tento druh objavili. Z neho boli vyšľachtené kultivary, ktorých plody sa využívajú na výrobu kompótov a sirupov. Vyšľachtené kultivary majú sladké plody a od pôvodného druhu s trpkými plodmi ich rozoznáme podľa hladkých (nie zúbkovaných) listov.
Ako ju môžeme využiť
Okrem spomínaných druhov existuje ešte aj jarabina oskorušová známa ako oskoruša. Má zaujímavé plody pripomínajúce malé jabĺčka alebo hruštičky. Oskorušu poznajú najmä na Morave, kde sa z plodov vyrába pálenka. Jarabina je nabitá vitamínom C, preto je výborná na podporu imunity a proti jesenným a zimným infekciám. Plody majú aj protizápalové účinky, upravujú rozhasené trávenie – výborné sú pre starších ľudí. Ženám pomáhajú upraviť hormonálnu nerovnováhu.

Pozor, čerstvé plody sú toxické
Kvety jarabiny zbierame v máji, plody v septembri a v októbri, keď obsahujú najviac liečivých látok. Čerstvé plody sú však mierne toxické, preto ich pred konzumáciou treba vysušiť alebo prevariť. Na sušenie je najlepšie umelé teplo, vhodná je sušička potravín alebo rúra. Jarabinový sirup pomôže nielen s trávením, ale aj ako posilňujúci prostriedok po prekonanej chorobe.