Ako to vyzerá
Glejotok stromu zbadáme ľahko. Z kmeňa a konárov prýšti svetlohnedá až tmavohnedá hmota, ktorá konzistenciou pripomína živicu. Je gumovitá a postupne tuhne. Glejotok sa prejaví aj na listoch, ktoré žltnú a začnú sa scvrkávať, zakrpatievať. Konáre neskôr odumrú. Boj s glejotokom nie je jednoduchý a nemusí byť vždy ani úspešný. Rozhodne treba odstrániť vytečenú hmotu a vyrezať odumreté drevo. Životaschopnosť stromu podporíme hnojením, zálievkou a nástielkou.
Vzniká po poškodení aj chorobe
Glejotok sa objavuje najmä na kmeni a hrubších konároch a môže byť dôsledkom mechanického poranenia dreviny alebo aj napadnutia chorobu či škodcom. Poranenia stromov vznikajú rôzne a niekedy ich spôsobíme aj my neopatrnou manipuláciou nástrojmi v okolí stromu. Vznikajú tak rôzne zárezy a záseky, svoju úlohu to zohráva aj mráz, ktorý spôsobuje na strome mrazové trhliny. Konáre sa môžu aj zlomiť. Bez ohľadu na to, ako rana vznikla, vždy cez ňu môžu preniknúť do stromu choroboplodné zárodky. Infekcii však môžeme predísť okamžitým ošetrením poškodeného miesta. V opačnom prípade by strom mohol dostať mŕtvicu a odumrieť.

Keď strom dostane mŕtvicu
Ak cez poškodené miesto vstúpi do stromu hubová infekcia, spôsobí apoplexiu, ľudovo nazývanú aj mŕtvica stromu. Postihuje predovšetkým marhule, ale aj broskyne. Šíri sa od poškodených a odumretých častí k zdravým konárom, preto je dôležité rany ošetrovať a odumreté konáre odstraňovať. Hlavnou sezónou hubových infekcií je obdobie od novembra až do jari, teda vegetačný pokoj. Preto si práve teraz musíme stromy začať lepšie všímať. Glejotok je jasným znakom, že strom sa neteší plnému zdraviu.
Spôsobiť ho môžeme aj rezom
Na glejotok a infekcie sú náchylné najmä kôstkoviny, preto sa v období vegetačného pokoja snažíme nezasahovať do celistvosti stromov rezom. V strome totiž v tomto čase neprúdi miazga, čo výrazne oslabuje jeho schopnosť regenerácie. Preto necháme rez až na jar, a to v časovom intervale od pučania do kvitnutia a aj neskôr, po zbere úrody. Zároveň urobíme postrek proti hubovým chorobám a rany ošetrujeme aj v období vegetácie.

Postrach menom obaľovač
Každý záhradkár pozná obávaného škodcu ovocných stromov obaľovača kôrového. Napáda najmä kôstkoviny, pričom uprednostňuje staré alebo poškodené stromy, ktoré sú preňho ľahšou korisťou. Húsenice obaľovača zimujú pod kôrou, na jar sa zakuklia a zhruba v máji vyletujú dobre známe podlhovasté hnedé motýle so žltou kresbou. Samičky potom kladú vajíčka do trhlín v kôre a celý cyklus sa opakuje. V tomto prípade sa nemôžeme spoliehať na to, že cez zimu škodca vymrzne, pretože dokáže prezimovať pod kôrou. Výskyt obaľovača prezrádzajú okrem motýľov aj vyhryzené cestičky, kôpky trusu a glejotok. Postihnuté konáre je potrebné rezať až do zdravého dreva a rany ošetriť balzamom s fungicídom.