Šetria vodu aj čas
Pestovanie rastlín v samozavlažovacích kvetináčoch nie je žiadna veda. Pre konkrétnu rastlinu vyberiete správny rozmer nádoby, zostavíte kvetináč a použijete skôr hrubší substrát. Niektoré kvetináče nemajú vzlínacie knôty, ale šachty. V takom prípade treba nasypať zeminu aj do nich. Veľkou výhodou samozavlažovacích kvetináčov je, že šetria nielen náš čas, ale aj vodu, pretože pri nich polievame zhruba trikrát menej. Rastlina si totiž zo zásobníkov dokáže postupne čerpať vodu aj niekoľko týždňov.
Čítajte aj Možno ani neviete, že máte doma jedovaté rastliny. Pestujeme ich bežne, pritom vás môžu otráviťAko často polievať
Všeobecné pravidlo neexistuje, závisí to od konkrétneho modelu kvetináča aj od rastliny. Takisto sú dôležité aj podmienky, teda či je interiér teplý a slnečný, prípadne na ktorú svetovú stranu je orientovaná miestnosť, kde rastlinu pestujeme. Pokiaľ však ide o bežné izbové podmienky bez nejakých extrémov, vodu do samozavlažovacieho kvetináča dopĺňame približne raz za dva alebo tri týždne. Kvalitnejšie výrobky majú aj odmerku, podľa ktorej sa môžete orientovať (na obr.). Na rozdiel od obyčajného kvetináča s podloženou miskou sa v prípade samozavlažováka nemusíte obávať, že by rastline zahnívali korene.
Čítajte aj Poznáte základné pravidlo pestovania orchideí? A viete, čo treba urobiť deň predtým, než ich presadíte?Vynález českého lekára
Len málokto vie, že samozavlažovací kvetináč je vynálezom českého lekára Tomáša Syrovátku, ktorý získal osvedčenie na tento svoj vynález v roku 1982. Samozavlažovacie kvetináče sú ideálne pre orchidey, ktorým vlahu dodávame aj rosením, nie však na kvety. Pokiaľ máte podlahové vykurovanie, samozavlažováky budú pre rastliny výhra. Kým z mieisk postavených na vyhrievanej podlahe sa voda rýchlo odparí, v samozavlažovacích kvetináčoch podporí stúpajúce teplo vzlínanie vody smerom k rastline.