Kozobrada pórolistá pochádza zo Stredomoria a severu Afriky. Divoké formy rastú napríklad v Taliansku, Grécku či Turecku. Fialové kvety neskôr v štádiu semenenia evokujú biele páperové hlávky púpav. Priam provokujú fúknuť…
Dopoludňajšie predstavenie
Dvojročná v dospelosti približne metrová bylina s dutou lysou stonkou sa od mája do júla druhého roka po založení prezentuje atraktívnymi kvetmi, ktoré sa otvárajú na svitaní. Už napoludnie je tomuto predstaveniu koniec. Navyše, v záhone – tom úžitkovom – sa zväčša vôbec neukážu. Kozobrada pórolistá (Tragopogon porrifolius) totiž prvý rok dodáva na zber sivý dužinatý podzemok valcovitého až repovitého tvaru. Má delikátnejšiu chuť ako častejšie vysievaný tzv. čierny koreň, čiže hadomor španielsky (Scorzonera hispanica). Vyznačuje sa vysokým obsahom prospešných zložiek: ponúka vitamíny A, C, D a E, ďalej vápnik, železo či fosfor, k tomu veľa antioxidantov. Prospieva žlčníku, pečeni, žalúdku a zažívaniu celkovo. Okrem toho má močopudné účinky a podnecuje vykašliavanie hlienu.

Slnečné stanovište po okopaninách
Kozobrada pórolistá vyznáva slnečné stanovištia s hlinitým prekypreným substrátom, keďže jej korene trochu podobné úplne inak sfarbenej mrkve zabiehajú až do troch decimetrov. Ako predchádzajúca plodina sa žiadajú predovšetkým okopaniny. Nezaškodí obohatiť po nich pôdu kompostom alebo hnojom. V takom prípade už netreba počas vegetačného obdobia ďalšiu podporu. Výsev kozobrady pórolistej sa vykonáva od marca do mája pri teplote aspoň 5 stupňov. Odporúčaná hĺbka je 2 – 3 centimetre pri medziriadkovom rozostupe 30 centimetrov. Vzídené rastliny jednoťte na vzájomnú vzdialenosť okolo 10 centimetrov. Nadbytočné pri riedení odstrihnite nad povrchom. Nevyťahujte ich kompletne zo zeme – mohlo by dôjsť k poškodeniu korienkov zostávajúcich kusov. Na uspokojivý vývoj treba pravidelne plieť burinu a prevzdušňovať pôdu. Podstatné je aj dostatočné zavlažovanie najmä v suchých mesiacoch, aby zraku skrytá časť nezdrevnatela.

Sladkastá aromatická chuť
Zber kozobrady pórolistej sa začína v októbri, pripravte si rýľovacie vidly. Pozor na poškodenie: vtedy korene ronia tuhnúce „mlieko“ a zhoršuje to ich kvalitu aj trvácnosť. Značne otužilé korene však môžete aj ponechať v zemi a obsluhovať sa z tohto rezervoára priebežne. V takom prípade ich prikryte zatepľujúcou slamou. Ak sa vám do toho nechce a disponujte vyhovujúcimi priestormi, uložte opatrne povyberané podzemky v debničkách naplnených pieskom do pivnice. Asi pol hodiny predvarené a až následne olúpané korene kozobrady pórolistej môžete využiť na prípravu rôznych teplých pokrmov (polievky, dusené jedlá, zapekané chody). Vďaka svojskej sladkastej aromatickej chuti však obstoja aj samotné v surovom stave. O sladkosť sa stará nízkokalorický polysacharid inulín vhodný pre diabetikov. Čerstvé výhonky sa hodia do zdravých šalátov.