Z trópov až do obývačky
Glorióza pochádza z tropických a subtropických oblastí Ázie a zo subsaharskej Afriky. Ako invázny druh sa rozšírila aj do Austrálie, južnej Ameriky a na karibské ostrovy. Glorióza nie je náročná na pôdu, ocení dobre odvodnenú hlinitopiesočnú zeminu. V našich podmienkach sa pestuje ako izbovka a balkónovka. Rozmnožuje sa hľuzami, ktoré môžeme kúpiť v špecializovaných obchodoch od konca zimy do skorej jari.
Ako ju pestujeme
Hľuzy gloriózy sadíme vo februári alebo marci do 20– alebo 30– centimetrových nádob. Nádobu naplníme zeminou do troch štvrtín, na zeminu opatrne položíme hľuzu, ktorú zakryjeme asi 40– milimetrovou vrstvou zeminy. Nádobu postavíme do teplej a slnečnej miestnosti, pravidelne polievame. Od apríla rastlinu postupne otužujeme, privykáme na vonkajšiu teplotu a svetelné pomery. Na balkón môžeme vysadiť len otužené rastliny.
Čítajte aj Izbovka, ktorá prežije všade. Ustojí aj pestovateľské chyby, zvládnu ju i deti a zábudlivci
Choroby ju netrápia
Ďalšia starostlivosť o gloriózu spočíva v pravidelnom polievaní. Približne každé dva týždne rastlinu prihnojíme. Glorióza krásne kvitne od mája až do príchodu prvých mrazov. Vtedy ju prenesieme z balkóna dovnútra. Postupne zmenšujeme zálievku, až kým výhonky a listy úplne neuschnú. Hľuzu necháme v zemi až po vysádzanie koncom zimy. Uskladňujeme ju pri teplote okolo 15 až 20 stupňov. Okrem krásy je veľkou prednosťou gloriózy aj to, že zvyčajne netrpí chorobami ani ju nenapádajú škodcovia.
Vznešená a jedovatá
Glorióza je krásna, no obdivovať ju rozhodne treba len z diaľky. Celá rastlina je jedovatá, pričom najviac toxického kolchicínu sa nachádza v semenách, listoch a oddenkoch. Dotyk listov môže spôsobiť podráždenie kože, konzumácia rastliny sa môže skončiť až fatálne. Pohľadu na nádheru gloriózy sa však vzdávať nemusíme, treba len pamätať na uvedené varovanie. Glorióza je vhodná aj rezaná do vázy.
