Bez slnka to nepôjde
Kosatec florentský je trvalka s mečovitými listami a krásnymi fialkastými kvetmi. Rastlinu sadíme tak, aby boli podzemky vystavené priamemu slnku. Hrubý podzemok je v čerstvom stave horký, ale po usušení a dlhšom skladovaní nadobúda vôňu po fialkách. Preto sa používa ako základ na dosiahnutie stálosti vône v potpourri a pri výrobe rôznych voňavých vrecúšok a vankúšikov. Kosatec potrebuje slnko, závetrie a ľahkú, suchú, mierne vápenitú pôdu.
Bol kozmetikou aj liekom
V dávnych časoch suploval kosatec florentský mnohé dnešné liečivá a kozmetiku. Používal sa na čistenie zubov, tváre, ako preháňadlo aj ako prostriedok na pozdvihnutie nálady. Voňavé korene sa pridávali do kadí na pranie, aby šaty pekne voňali. No podľa povery vraj voňali iba korene nazberané na začiatku apríla. Dnes vieme, že podzemky vykopávame na jeseň, potom ich olúpeme, rozrežeme a sušíme. Melieme ich až po dvoch rokoch skladovania. Neodporúča sa však skúšať užívať kosatec v domácich podmienkach bez odborného dohľadu, pretože môže spôsobiť vážne črevné poruchy.

Zrejme ste ho už ochutnali
V domácnosti mal a má kosatec ešte aj iné využitie. Ochucovali sa ním nápoje, či už víno alebo rôzne likéry. To platí dodnes. Kosatec florentský sa stále pridáva do likérov, aperitívov a aj iných nápojov, napríklad do holandského džinu alebo do martini. Francúzi ho zasa konzumujú vo svojich obľúbených cukrovinkách známych ako lajaunie.