Na varenie nemusí byť úplne zrelá
Uchytia sa aj na kompostovisku a počas rastu si nevyžadujú veľa starostlivosti. O to precíznejšie však treba vystriehnuť vhodný čas na presun zimných tekvíc do kuchyne na spracovanie alebo do komory či porovnateľného priestoru na vytvorenie zásob. Nesmie to byť privčas, ale ani s omeškaním. Je dobré vedieť, že zimná tekvica určená na okamžité varenie nemusí byť vo fáze úplnej zrelosti. Aj pri obvyklej záľahe existuje množstvo spôsobov zužitkovania úrody: od polievky cez prívarok až po chlieb. Vďačnú komoditu môžete aj upiecť či zavariť, využiť na populárne jadierka, eventuálne aspoň premeniť na halloweensku výzdobu, keď ju nemusíte na tanieri.
Suché zóny sú len estetický kaz
Prvá na rane je, samozrejme, šupka. Zimná tekvica je zrelá, keď má na povrchu sýtu farbu bez zelených plôšok. Pochopiteľne, netýka sa to práve takto sfarbených odrôd. Obal „hotovej“ tekvice je na dotyk tvrdý a pod miernym tlakom neustupuje. Chce to len nadobudnúť skúsený grif pri probovaní. Suché a bledé zóny zväčša neznamenajú poškodenie, sú len estetickým kazom bez vplyvu na kvalitu dužiny. Naopak, miesta vykazujúce v porovnaní so zvyškom mäkkosť a tmavý tón odhaľujú tendenciu hniť.
Čítajte aj Mocný štít proti rakovine, takmer žiadne kalórie a plná užitočných látok: Zelenina čo chráni srdce, črevá aj kožu
Rez ostrým nástrojom
Ešte jednoznačnejšie prezradí termín zberu stopka. Pri zrelej zimnej tekvici je tvrdá a pevná. Pokročilý stupeň drevnatenia je jasným pokynom na zber. Stopku v žiadnom prípade neoddeľujte od samotného plodu. Vnútro by totiž rýchlo vyschlo a podľahlo skaze. Ponechajte z nej približne päť centimetrov, na rez použite ostrý a dezinfikovaný nástroj. Ak sa odtrhnutie udeje samočinne, takúto zimnú tekvicu treba čo najskôr spotrebovať – nehodí sa, žiaľ, na uskladnenie. Ďalším očividným poznávacím znamením zrelosti je vysychanie listov. Iný test môžete vykonať sluchom. Pri opatrnom poklopkaní na obal odpovie zrelá zimná tekvica dutým zvukom.
Čítajte aj Keď bol hlad, nakŕmila. V chorobe zas pomáhala postaviť sa na nohy. Obyčajná lacná zelenina, ktorá zasýti aj prospieva zdraviu
Kartónové kóje na regáloch
Zozbierané zimné tekvice vždy omyte od drobných zvyškov pôdy, čím ich zbavíte patogénov a zárodkov plesní. Sledujte predpoveď počasia a pred príchodom prvých nočných mrazíkov plošne stiahnite zo záhona všetky zostávajúce plody. Následne ich minimálne na dva týždne uložte do svetlého vetraného priestoru s izbovou teplotou, až potom uskladnite. Na dlhodobé uskladnenie sa odporúča teplota 13 – 15 °C a sucho. Plody držte v regáloch bez vzájomného kontaktu. Nezaškodí ani vytvorenie improvizovaných kójí pomocou kartónu. Rezervoár občas skontrolujte, zachádzajúce kusy hneď vyraďte. Väčšina plodov vydrží v konzumovateľnom stave aj pol roka. Letné druhy – špargľová tekvicu, cuketa či patizón – sa zbierajú už od začiatku júna, a to pred úplnou zrelosťou, ktorá so sebou prináša zhoršenie ich chuťových vlastností.
