Nie vždy pomôžete
Nadmerným hnojením môžeme rastlinám niekedy aj uškodiť. Napríklad na výsevy do kvetináčov sa používa substrát, ktorý je zámerne ochudobnený o živiny. Rastlinám, ktoré klíčia, totiž stačí energia čerpaná zo semien a v tejto fáze nepotrebujú živiny z pôdy. Preto je v špeciálnom výsevnom substráte menej dusíka. Ten by viedol k rýchlemu rastu zelených častí, čo však nie je potrebné ani žiaduce v prvých týždňoch vývoja rastlín. Pokiaľ nemáme k dispozícii substrát na výsev, môžeme si ho pripraviť aj svojpomocne. Klasický záhradný substrát zmiešame s pieskom alebo perlitom v pomere jedna k jednej. Aj pre semená vysiate priamo na záhony a mladé rastlinky platí, že ich netreba prihnojovať.
Kedy teda začať hnojiť?
Kým v prvých týždňoch klíčenia hnojenie nie je potrebné, po uplynutí tohto času sa už musíme postarať o dodanie živín do pôdy. Keď sú už sadenice v kvetináčoch alebo sadbovačoch dlhšie ako štyri týždne, začneme s prihnojovaním. Vtedy sa už totiž končí obdobie, keď mladé rastlinky zakoreňujú a čerpajú živiny zo substrátu. Zhruba po mesiaci teda pravidelne hnojíme, a to zvyčajne v týždňových až desaťdňových intervaloch. Používame hnojivo, ktorý býva zväčša na obale označené slovom štart. To sa týka zeleniny aj kvetín a platí to najmä pre druhy s dlhším obdobím vývoja. Zo zeleniny sem patrí napríklad zeleninová paprika, paradajky, zeler a hlúboviny. Typické letničky s dlhým vývojom sú astry, drobnokveté begónie, šalvia, agerát, hoja či plamenník. Vo všeobecnosti sem patria druhy, ktoré vysievame v marci.
Čítajte aj Držte korene v teple a budete mať paradajky ako lusk! Ktoré ďalšie pestovateľské triky vám zaručia bohatú úrodu obľúbenej zeleniny?
Starostlivosť po presadení
Po prvých týždňoch vývoja rastlinky presádzame. Vyjednotené priesady spočiatku nepotrebujú hnojenie, pokiaľ sú zdravé a doprajme im kvalitnú zeminu. No môžeme im pomôcť malou dávkou hnojiva približne dva týždne po presadení, keď už korenia. Ďalšia várka hnojiva by mala nasledovať zhruba po ďalších dvoch týždňoch. V tomto období ešte stále používame štartovacie hnojivo, čas na hnojivá pre plod a kvet príde neskôr. Budeme ich potrebovať až vtedy, keď sa na rastlinách objavia prvé puky alebo plody, čo býva zvyčajne na prelome jari a leta. Pomer dôležitých prvkov v týchto hnojivách je iný ako v prípravkoch štart a priesadám by nevyhovoval. Hnojivá pre plod a kvet majú menej dusíka a viac draslika, pomer prvkov dusík: fosfor: draslík je v percentách 15: 5: 30.
Náš tip pre bio pestovateľov
Ak ste sa rozhodli pestovať zeleninu a ovocie bez použitia chémie, siahnite po výrobkoch určených pre bio poľnohospodárstvo. Dajú sa kúpiť väčšinou pod označením organické hnojivá. Patria sem rôzne druhy kompostu, rohovina, vápenec, slepačincové pelety alebo granuly či chlievová mrva. Osvedčené sú aj rôzne výluhy a zákvasy, napríklad žihľavový alebo cesnakový. S ich dávkovaním však veľmi opatrne, pretože rastliny nimi ľahko prehnojíte, čo im škodí.
Ďalej sa riadime dĺžkou pestovania
Keď prejde štartovacia fáza rastu nových rastlín, ďalšie hnojenie závisí od toho, aká je dĺžka pestovania jednotlivých plodín a kvetín. Rýchlo rastúce druhy prihnojovať nemusíme, dostatok živín získajú aj z pôdy. Platí to hlavne pre zeleninu druhej trate, teda listovú, strukovú, ďalej reďkovky, kaleráby a tiež bylinky. Iné je to pri plodovej zelenine alebo pri hlúbovinách na skladovanie. Plodia niekoľko týždňov, rastú aj niekoľko mesiacov, preto potrebujú prihnojiť koncom leta, zhruba od augusta do polovice septembra. V týchto prípadoch už nepoužívame štartovacie hnojivo, ale hnojivo plod – kvet. Takisto môžeme pridávať organické hnojivá, ktoré vo vyhriatej pôde dobre účinkujú. Na rastliny v skleníku a v nádobách používame tekuté hnojivo, pretože pevné hnojivá by sa v malom množstve zeminy rozkladali iba veľmi pomaly.
Viete hnojivo správne zapracovať?
Hoci návody na aplikáciu často odporúčajú rozsypať hnojivo okolo rastliny, takýmto postupom by sme mohli mladým rastlinkám uškodiť. Koncentrácia hnojiva blízko rastliny by bola príliš vysoká, čo pôsobí škodlivo na korene, dokonca ich to môže aj zničiť. To platí nielen pre korienky mladých rastlín, ale aj pre staršie a odolnejšie. Šetrnejšie je premiešať hnojivo s vrchnou vrstvou pôdy. Zároveň takto zabránime odplaveniu hnojiva a tiež unikaniu dusíka z hnojiva do ovzdušia. Keďže prvky obsiahnuté v hnojive sa viažu do chemických zlúčenín s prvkami v pôde, dôležitá je aj hĺbka, do ktorej hnojivo zapracujeme. Pri niektorých rastlinách je potrebné dodržať hĺbku až 30 centimetrov (napríklad pri mečíkoch), pri ovocných stromoch je to 40 až 60 centimetrov. Druhy hnojív a ich dávky aplikujeme nielen podľa nárokov rastlín, ale aj podľa vlastností pôdy.
