Toto sú najčastejšie chyby záhradkárov pri sadení ovocín. Nerobte ich!
1. Trápia sa s kopaním jamy 1 × 1 m
Stále platí, že jamy na vysádzanie ovocných drevín je dobré kopať v predstihu, aby pôda zvetrala, no nevyhnutnou podmienkou úspešného ujatia to nie je. V minulosti sa odporúčala veľkosť meter krát meter, čo už rovnako nie je potrebné (ak nehovoríme o vysokokmeňoch). Koreňový systém najpoužívanejších slabo a stredne silno rastúcich podpníkov sa z väčšej časti rozkladá v hĺbke 40 cm. Preto kopte jamu takú hlbokú a tak širokú, aby sa do nej korene pohodlne zmestili. Niekedy doslova stačí veľkosť vedra.

2. Pred sadením stromčeku neupravia korene
Toto mnohí podceňujú a pritom je to dosť podstatná vec. Pred vložením stromčeka do jamy mu určite odstráňte poškodené korene a zvyšné skráťte tak, aby bol koreňový systém pravidelný. Tenké bočné korienky (vlásočnice) zbytočne nestrihajte.

3. Myslia si, že namáčanie koreňov do vody je prežitok
Keď už ste venovali čas a hlavne financie (výpestky ovocných stromov dnes nie sú najlacnejšie) do kúpy výpestka, zopár hodín navyše ešte zvládnete počkať predtým, než ho definitívne zasadíte. Stromček s upraveným koreňovým systémom na niekoľko hodín namočte do vody (aspoň na dve, no niektorí pestovatelia odporúčajú aj na šesť) a potom hneď vysaďte.

4. Ku stromčekom nedávajú oporné kolíky
A nezáleží na tom, či sadíte vysokokmeň, štíhle vreteno alebo stromčekovú ríbezľu. Opora musí byť vždy. Aby ste sa vyhli možnému poškodeniu, umiestnite ho do výsadbovej jamy skôr, než stromček, ktorý až potom postavte zo severnej strany kolíka. Priviažte ho aspoň na dvoch miestach osmičkovým uzlom.

5. Nevedia určiť miesto štepenia, a tak sadia príliš hlboko
Ak neviete, čo je miesto štepenia, nechajte si ho pri kúpe ukázať. Táto informácia je totiž pri sadení veľmi dôležitá. Musíte vedieť určiť, kde je hranica prechodu podpníka do naštepenej odrody. Toto miesto sa v nemôže ocitnúť pod úrovňou pôdy. Ide o viditeľne zhrubnutú časť kmienka, ktorú nechajte minimálne 10, no pokojne aj 15 cm nad povrchom pôdy.

- Čím vyššie nad povrchom pôdy je miesto štepenia, tým silnejší bude oslabujúci vplyv slabo rastúceho vegetatívneho podpníka.
- Pri hlbokom vysadení výpestkov a „utopení“ miesta štepenia, dochádza pri slabo rastúcich vegetatívnych podpníkoch k neželanému silnejšiemu rastu, k neskoršiemu nástupu rodivosti a k ťažšiemu udržaniu želaného tvaru.
- Ak vysadíte stromček vypestovaný na generatívnom podpníku tak, že miesto štepenia bude pod úrovňou pôdy, odroda spravokorenie − podpník postupne zanikne a dôjde k strate jeho vlastností.

Ovocné kry sa sadia hlbšie
Približne o 5 až 10 cm v porovnaní s tým, ako rástli v škôlke. Platí to aj pre kontajnerové sadenice, ktorým sa navyše neodporúča narúšať koreňový bal.
6. Zanedbávajú rez po výsadbe, lebo im je stromčeka ľúto
Každý vysadený stromček treba na jar zrezať. Aj ten, čo ste sadili v jeseni. Takto zmeníte pomer medzi nadzemnou a podzemnou časťou výpestka v prospech koreňov, čo je základný predpoklad úspešného ujatia sa, ako aj prvý krok výchovného rezu. Výnimkou sú len kontajnerové výpestky, ktoré by mali byť upravené už v ovocnej škôlke, preto rez po vysadení väčšinou nepotrebujú. Odstrániť môžete len výhonky, ktoré sa poškodili pri preprave.
- Hrotiak vytvorí po zrezaní konáre na posledných 20 až 30 cm. Takto si môžete vypočítať miesto rezu podľa toho, aký vysoký kmienok chcete zapestovať. Čím hlbšie ho zrežete, tým bude prírastok v prvom roku silnejší. Vyššie pestovateľské tvary treba zapestovať postupne v nasledujúcich rokoch.
- Kríčkové ríbezle a egreše zrežte tesne nad pôdou, aby nezačali hneď v prvom roku rodiť, čo by mohlo viesť k zdegenerovanému rastu.
- Broskyne vyžadujú veľmi silný rez, lebo vyparujú veľa vody. Ak chcete dopestovať klasickú kotlovitú korunu, ponechajte 3 až 4 pravidelne rozmiestnené výhonky, zrežte ich na 2 až 3 púčiky a rany ošetrite voskom.
- Korunkové tvary marhúľ a sliviek režte podobne ako výpestky broskýň s tým rozdielom, že konáre ani stredník nemusíte zrezať až tak hlboko.