Hoci bola na európsky kontinent zavlečená už po druhej svetovej vojne, fytopatológovia o nej dlhé desaťročia prakticky nevedeli. Huba kryptostróma kôrová (Cryptostroma corticale) spôsobujúca takzvané sadzovité ochorenie kôry javorov akoby spala a len za posledných 20 rokov sa začala šíriť po celej Európe. Vedci to pripisujú zmene klímy, pretože patogénu sa obzvlášť darí počas teplých a suchých liet s priemernou teplotou 25 °C.
Foto: SHUTTERSTOCK
V prípade dlhšie trvajúceho nedostatku zrážok sú stromy stresované, oslabené a pre patogéna sa tak stávajú ľahkou korisťou. „Huba môže žiť v strome dlhé roky bez toho, aby sa prejavila navonok. Až pri vhodných podmienkach sa prebudí. Začne prerastať do stredných častí kmeňa a aj von smerom k okraju do vrstvy kôry. Tu vytvorí čiernu plodnicu. Ide o niekoľko decimetrov až metrov rozsiahlu masu označovanú ako stróma, ktorú vidieť po odtrhnutí vonkajšej kôry. Toto je chvíľa, kedy možno pozorovať najtypickejší príznak výskytu tejto huby – vrstvu čiernohnedých sadzí, teda výtrusov (nepohlavných spór). Tieto sa môžu vďaka vzdušným prúdom šíriť aj na stovky kilometrov. Stačí závan vetra a zo stromu sa znesie tmavý mrak,“ vysvetlil Miloň Dvořák z Ústavu ochrany lesů a myslivosti LDF MENDELU.
Zdravotné riziko
Vdýchnutie spór môže spôsobiť nepríjemné zdravotné komplikácie osobám s citlivými dýchacími cestami, napríklad privodiť hypersenzitívnu pneumonitídu (neinfekčný zápal pľúc). „V extrémnych prípadoch môže bez liečby končiť smrťou. Takéto prípady boli zaznamenané už v 40. rokoch v Severnej Amerike, kde bola huba prvýkrát opísaná. Dodnes sa toto ochorenie nazýva pľúca lúpačov javorovej kôry a nájdete ho aj v mezinárodnej klasifikácii chorôb,“ dopĺňa Dvořák.
Foto: SHUTTERSTOCK
Základnou ochranou je prevencia
Českí vedci v spolupráci s peľovými službami niektorých európskych krajín združenými pod hlavičkou European Aeroallergen Network (EAN) potvrdila výskyt C. corticale v Česku, vo Francúzsku, Švajčiarsku a v Taliansku, no kryptostróma bola odhalená u nás. Podľa odborníkov je jediným spôsobom ochrany javorov pred týmto hubovým patogénom väčšia informovanosť. „Treba poučiť tých, ktorí sú so stromami v každodennom kontakte – lesníkov a správcov zelene v mestách, aby predchádzali poškodzovaniu kmeňov javorov, pretože huba sa do stromu dostáva mechanickým poškodením kôry. Choroba je pozorovaná najmä pri javoroch horských rastúcich v mestách, kde sú stromy poškodzované najviac, napríklad v dôsledku necitlivých arboristických zásahov,“ konštatoval odborník.
Čítajte viac Listy deravé ako rešeto: Ak ste toto počas leta videli na marhuliach, slivkách či broskyniach, v novej sezóne zbystrite
Sadzovitosť našli aj v obľúbenom lesoparku
Naši vedci potvrdili výskyt huby aj na Slovensku. Už v roku 2017 v Chtelnici a vo Veľatoch. V roku 2018 aj v lesoparku Brezina v Trenčíne na javoroch horských, ktoré sa nachádzali na okraji územia pri novostavbách domov. Je pravdepodobné, že to malo súvis s poškodením koreňov pri stavebných prácach, čím došlo k oslabeniu stromov.
Ak budete pozorne sledovať video, uvidíte oblak šíriacich sa spór C. corticale po seknutí sekerou.