Keď sa pozriete na staré, zanedbané vinohrady, sú doslova popretkávané viničovými výhonkami. Vinič hroznorodý je totiž lianovitá rastlina, ktorú treba držať v patričných medziach na zvolenom vedení vhodným rezom. Navyše, rodivé výhonky vyrastajú z jednoročného dreva, takže aby ste mali úrodu, treba viničový ker neustále zmladzovať.
Úlohou zimného rezu viniča teda je:
- udržať požadovaný tvar kra a rovnováhu medzi jeho nadzemnou a podzemnou časťou,
- zabezpečiť rodivosť a podporiť tvorbu kvalitného hrozna.
Aby ste vinič správne ostrihali, musíte vedieť rozpoznať jednotlivé časti kra:
Ako sme už spomenuli vyššie, rodivé sú výhonky vyrastajúce z púčikov na jednoročnom dreve. Jednoročné drevo spoznáte tak, že vyrastá z dreva dvojročného. Ak sa stane, že niektoré výhonky budú rásť priamo zo starého dreva, vylomte ich. Spravidla sú nerodivé a ker zbytočne zahusťujú.
Kedy vinič rezať?
Vinohradníci začínajú často už v decembri, no čisto len z časových dôvodov, aby všetko stihli. Pri menšom vinohrade vám úplne stačí, pustiť sa do rezu koncom januára, lebo potom už zväčša nehrozia silné mrazy.
Potvrdil nám to aj dlhoročný pestovateľ viniča Dominik Molda zo Smoleníc: „Agrotechnický termín, ktorý dodržujem pri viazaní viniča je 19. marec. Na Jozefa musí byť vinohrad už krásne upravený, lebo po Jozefovi väčšinou už kry veľmi „plačú“. Znamená to, že časť sily a energie, čo má ísť do púčikov, odchádza. Mnohí vinohradníci hovoria, že to nie je na škodu, ale ja si myslím, že všetko, čo vytečie bokom, je na škodu. Malo by to zostať v koreni, v kmienku a v letorastoch, od ktorých chceme, aby rodili.“
Najlepšie je, presný termín si v rámci časového obdobia koniec januára až polovica marca prispôsobiť klimatickým podmienkam vašej lokality a mrazuvzdornosti odrody. Pomôcť v rozhodovaní, kedy začať s rezom vám môžu tieto fakty:
- Neorezaný viničový ker znáša zimné mrazy lepšie.
- Pri skoršom reze vinič na jar neslzí, ale o niečo skôr pučí. Ak ste v lokalite s častým výskytom silnejších jarných mrazov, zväčša sa s rezom oplatí počkať až do začiatku marca.
- Veľmi však rez neodkladajte, lebo keď sa pôda prehreje, kry začnú slziť. Znamená to, že z rán po reze bude vytekať miazga, ktorej nadmerná strata ker oslabuje a to nie je žiaduce.
Zaťaženie kra alebo, koľko púčikov pri reze nechať?
Optimálne zaťaženie viničového kra vyjadruje množstvo púčikov, ktoré pri reze necháte. Uvádza sa na štvorcový meter, aby bolo v prepočte na spon použiteľné na každý pestovateľský tvar. V našich pestovateľských podmienkach sú používajú tri stupne zaťaženia:
- nízke 4 až 6 púčikov na m2
- stredné 6 až 8 púčikov na m2
- vysoké 8 až 10 púčikov na m2
Podľa čoho si viete zvoliť vhodné zaťaženie? Podľa odrody. Každá vyžaduje iný počet púčikov na to, aby ste získali dostatočnú a zároveň kvalitnú úrodu. Vo všeobecnosti platí, že čím má odroda väčšie a ťažšie strapce, tým nižšie zaťaženie potrebuje, aby ich ker dokázal správne vyživiť. Nižšie zaťaženie sa odporúča napríklad pri odrodách ‘Frankovka’, ‘Cabernet Sauvignon’, ‘Merlot’, ‘Laurot’, ‘Zweigeltrebe’, ‘Müller Thurgau’, ‘Malverina’ či ‘Veltlínske zelené’. „Ak treba, tak zaťaženie ešte znižujem pri zelených prácach, lebo pri reze myslím na to, že môžu prísť jarné mrazy. Dokonca sú odrody, pri ktorých vyraší aj spiace očko. To sa potom musí všetko vyplieť, keď pominie riziko mrazov, teda po Urbanovi, po 25. máji,“ opisuje svoj rokmi overený pestovateľský postup vinohradník Dominik Molda.
Neviete sa rozhodnúť? Stavte na stredný rez
Vyhovuje väčšine odrôd, preto pri jeho použití určite nešliapnete vedľa. Ak pestujete ‘Neuburské’, ‘Svätovavrinecké’, ‘Ametyst’, ‘Dora’, ‘Negra’, ‘Onyx’ či ‘Opál’, môžete ho použiť automaticky a nebáť sa ani pri odrodách ako je ‘Müller Thurgau’, ‘Veltlínske zelené’ alebo ‘Frankovka’. Nechajte poloťažne so 6 až 8 púčikmi a záložný čapík. Z neho v prípade, že ker bude slabšie rásť alebo ho poškodí mráz, zapestujete náhradné drevo.