Dusíkaté hnojivá sú vo všeobecnosti považované za neškodné. Veď predsa podporujú rast zelenej hmoty a rastliny sú vďaka nim zdravšie. Áno, pravda to je, no aj dusíkom treba hnojiť rozumne. Hlavne v prípade plodín, ktoré konzumujeme. Nadbytok dusičnanov a dusitanov môže totiž negatívne ovplyvniť ľudské zdravie. Najväčšie riziko ich hromadenia sa pripisuje skorým a rýchleným zeleninám.
V pôde a vo vode sú dusičnany, dusitany a amoniakálne formy dusíka bežnými prvkami, no zvyčajne sú zastúpené v rovnovážnom stave. Až umelým prehnojovaním dusíkatými hnojivami počas pestovania plodín sa stáva, že škodlivejšie dusičnany a dusitany začnú prevyšovať amoniakálny dusík. Na jar sa s týmto negatívnym fenoménom možno stretnúť hlavne na úrodných humóznych pôdach, keď sa po zime opäť obnoví intenzívny rozklad organických látok mikroorganizmami.
Čítajte viac 7 fatálnych chýb pri pestovaní priesad, ktorým sa treba za každú cenu vyhnúť: Najmenej jednu pritom robí takmer každý- Nedostatok dusíka: Rastliny optimálne nerastú a nevyvíjajú sa. Listy žltnú, schnú, opadávajú. Úroda je nižšia a menej kvalitná.
- Nadbytok dusíka: Vegetatívne orgány neprimerane rýchlo rastú, pletivá sú riedke a náchylné na hubové choroby, rastliny neskôr kvitnú a tým neskôr nasadzujú plody, úroda je nesprávne vyfarbená, mdlej chuti aj vône, má kratšiu trvanlivosť a nižší obsah vitamínov, hlavne „céčka“.
Kedy a ako hnojiť dusíkom?
Dusíkaté priemyselné hnojivá treba do pôdy zapracovávať podľa potreby, najlepšie podľa pôdneho rozboru. Vo všeobecnosti sa za najvhodnejšie obdobie použitia uvádza jar, keď sa pred vysievaním a vysádzaním zapracujú do pôdy. Počas počiatočného rastu až do začiatku kvitnutia plodín sa používajú už len v prípade potreby na opatrné prihnojenie.
Nadbytok dusíka v pôde je zvyčajne zapríčinený nevhodným a nadmerným hnojením priemyselnými dusíkatými hnojivami. Len zriedka ide o prehnojenie organickými hnojivami.
Existujú výnimky
Napríklad síran amónny je v premene na dusičnany v porovnaní s ostatnými typmi dusíkatých hnojív oveľa pomalší, preto ho možno použiť na základné hnojenie už v jeseni. Fyziologicky aj chemicky je však kyslý, a tak sa hodí skôr do neutrálnych pôd a k plodinám, ktoré znesú kyslú pôdnu reakciu.
Hoci z pohľadu obsahu dusičnanov je na hnojenie priaznivejšia močovina a amoniakálne formy dusíka, nie je dobré hnojiť len dusíkom vo forme amoniaku. Treba siahnuť aj po ľahko a dobre prijateľných dusičnanoch, hlavne na slabo kyslých a neutrálnych pôdach.
Veľký zdravotný problém hromadenia dusičnanov
Zo zeleniny najviac dusičnanov hromadí šalát hlávkový, šalát listový, žerucha, petržlen vňaťový, špenát, cvikla, reďkev, reďkovka, skorý kaleráb, skorá kapusta, kel, karotka a mangold. Avšak aj v plodoch či v iných konzumných častiach toho istého druhu sa môže obsah dusičnanov líšiť v závislosti od zvolenej formy dusíkatej výživy, od stupňa zrelosti, odrody či od podmienok pestovania.
Prečo sú dusičnany nebezpečné?
Ich potenciálna toxicita pri vyššom obsahu spočíva v tom, že sa môžu redukovať na dusitany. Tie spôsobujú premenu hemoglobínu na methemoglobín, ktorý má obmedzenú schopnosť prenášať kyslík, čo vyvoláva methemoglobinémiu. Dusitany sa tiež môžu viazať na amíny prítomné v potravinách. Vznikajú tak nebezpečné nitrózoamíny, ktoré vyvolávajú tvorbu nádorov. Ak je však organizmus dostatočne zásobený vitamínom C, nedochádza k vzniku nitrózozlúčenín. Pomer vitamínu C k dusičnanom by mal byť preto väčší ako 2 : 1, čo väčšina druhov zeleniny spĺňa. Dôležitá je aj vláknina, ktorá v hrubom čreve potláča vstrebávanie nitrózoamínov
Takto predídete riziku hromadenia dusičnanov pri pestovaní skorej a rýchlenej zeleniny:
- Menej hnojte priemyselnými hnojivami.
- Ak pôdu správne obrábate, pravidelne ju prihnojujete, ale neprehnojujete kompostom alebo iným organickým hnojivom, priemyselný dusík nie je potrebný.
- Ak nemáte inú možnosť, než siahnuť po dusíkatých umelých hnojivách, uprednostnite pomaly pôsobiace.
- Úrodu zberajte v neskorých fázach dozrievania a podvečer alebo večer. Najväčšia koncentrácia dusičnanov bola v rastlinách zistená v ranných hodinách.
- Najviac dusičnanov obsahuje rýchlená zelenina, alebo na ich hromadenie citlivé druhy pestované v krytých priestoroch.
- Najvyšší obsah dusičnanov majú listové stonky a stopky, žilky, hlúby, špičky koreňov a povrchové vrstvy plodov.
Napriek častému všeobecnému presvedčeniu, horkosť listovej zeleniny nemá nič spoločné s nahromadenými dusičnanmi. Horkú chuť spôsobuje intybín, ktorý ľudskému telu neškodí.