Kryté priestory ponúkajú možnosť, začať s pestovaním naozaj skoro, a to nemáme namysli predpestovávanie priesad teplomilných druhov na okennom parapete, ale priame siatie zeleniny na dopestovanie úrody. V podstate sa takéto vysievanie ešte ani nedá označiť za jarné, pretože február je zimným mesiacom. Výhodou skleníkov, fóliovníkov, parenísk, ale aj prenosných fóliových tunelov či len starým oknom prekrytých zvýšených záhonov je, že rastlinám pomôžu vyťažiť maximum z čoraz teplejších a predlžujúcich sa dní.
Neverili by ste, ako veľmi rastlinám prospeje už len to, že cez zvýšený záhon položíte tabuľu skla, staré okno, alebo priehľadnú fóliu napnutú na drevenom ráme. Preto rozhodne neriešte to, že nemáte plnohodnotný skleník alebo parenisko a tiež sa pustite do skorého vysievania vybraných zeleninových druhov.

Pestovateľské tajomstvo skla
Sklo prepustí krátkovlnné tepelné žiarenie zo slnka smerom k pôde a k rastlinám. Skvelé však je, že žiarenie odrazené od pôdy neprepustí smerom von pre dlhšie vlnové dĺžky. Rozdiely teplôt pod sklom a z jeho vonkajšej strany vedia byť naozaj prekvapivé, pričom rastlinám výrazne prospeje už niekoľko málo stupňov.

Ideálni adepti na skoré (predjarné) sejby
- Už od polovice februára môžete pokojne aj do studeného pareniska vysiať mrkvu (ideálne karotku), reďkev, reďkovku (‘Faraon’, ‘Ester’, ‘Prima’), šalát (‘Safír’, ‘Smaragd S’, ‘Neferin’, ‘Devín’) a špenát.
- Ak disponujete teplým pareniskom, druhá polovica mesiaca je vhodná na vysiatie póru aj zeleru, čím získate kvalitné priesady.
- Ak máte, tak do takéhoto priestoru si už môžete vysadiť aj hotové priesady šalátu hlávkového.
- Skleník aj fóliovník sa počas dňa vyhrejú dostatočne na to, aby vytvorili dobré prostredie nielen pre už spomínané druhy, ale aj pre kaleráby (‘Kref F1’, ‘Luna’) a karfioly (‘Opaal’).
Ktoré odrody zvoliť?
Vysvetlíme to na príklade mrkvy. V ponuke osív nájdete odrody veľmi skoré, skoré, poloskoré, stredne skoré, poloneskoré aj neskoré. Niekedy sa tiež rozlišujú len skupiny odrôd. V prípade mrkvy sú to letné a jesenné (jedna skupina), čo znamená, že majú kratšiu vegetáciu, preto ich môžete siať skoro na jar a zberať počas leta prevažne na priamu konzumáciu, alebo potom v druhom – letnom kole sejby na zber približne v októbri. Druhou skupinou sú neskoré odrody mrkvy, ktoré sa síce sejú na jar, ale ich vegetácia do zberovej zrelosti trvá až do jesenných mesiacov. Určené sú hlavne na zimné uskladnenie a hriadku vám budú „okupovať“ celú sezónu.
Ak teda hovoríme o skorých výsevoch, vždy si na ne vyberajte skoré odrody s krátkou vegetáciou, alebo také, ktoré sú špeciálne šľachtené na účely rýchlenia v krytých priestoroch – ak disponujete skleníkom, fóliovníkom či pareniskom.
V prípade niektorých zelenín – najmä reďkoviek a šalátov – určite natrafíte aj na odrody označené formulkou celoročné alebo na celoročné pestovanie. Pri nich je zrejmé, že budú vhodné na vysievanie počas celej sezóny, väčšinou len s výnimkou najteplejších letných mesiacov.
