Bôb obyčajný záhradný je v porovnaní s fazuľou, šošovicou či dokonca cícerom menej známou konzumnou strukovinou. Dalo by sa povedať, že dnešný záhradkár pozná skôr bôb holubí, pretože býva súčasťou zmesí na zelené hnojenie pôdy. Chovatelia hospodárskych zvierat si zase bôb, konkrétne bôb konský určite spoja s kŕmnymi zmesami.
Vráťme sa však späť k bôbu, ako tradičnej strukovine pestovanej v záhradách. Na rozdiel od iných príbuzných z čeľaď bôbovité vyniká naozaj dlhým hlavným koreňom, ktorý môže siahať až do metrovej hĺbky. Množstvo bočných korienkov osídľujú, pre strukoviny typické nitrifikačné baktérie, takže ak máte pôdu v dobrej kondícii, táto rastlina nepotrebuje žiadne dodávanie špeciálnych živín.
Sejte čo najskôr
Dôležité je to kvôli pomerne dlhej vegetácii. Bôb dorastie do zberovej zrelosti za 100 až 120 dní. Dobre však znáša chladnejšie počasie, a teda tiež skoršie vysievanie. Mladé rastliny vydržia krátkodobo mráz až do –7 °C. Osivo bôbu je dobré siať už od polovice marca, najneskôr začiatkom apríla. Do jamiek hlbokých 4 až 8 cm vkladajte po tri semená. Vhodný spon je 50 × 15 cm. Osvedčilo sa aj predpestovanie sadeníc z februárového vysievania do zakoreňovačov.
Počas vegetácie rastliny bôbu okopávajte, zbavujte buriny, prihŕňajte pôdu k stonkám. Hlavne počas kvitnutia a jeden až dva týždne po odkvitnutí, v období intenzívneho rastu strukov, výdatne zavlažujte. Bôb je v tomto období naozaj náročný na vlahu.
Zber aj pred dozretím
Od začiatku júla môžete zberať ešte nezrelé struky, z ktorých vylúskate semená v takzvanej mliečnej zrelosti. Používajú sa do šalátov alebo sa sterilizujú. Niekedy sa už od júna zberajú aj zelené struky a spracúvajú podobne ako struky kríčkovej fazule.
Zrelé semená na vysušenie zberajte až od konca augusta. Môžete ich variť a podávať ako prílohu, pripraviť kašu. Pred kuchynskou úpravou je dobré ich spariť, aby sa odstránila jemne horkastá chuť. Odporúča sa aj namáčanie vo vode aspoň 36 hodín, ideálne až 48 hodín pred varením.