Machovku si pritom môžete prakticky bez akýchkoľvek problémov dopestovať v záhrade alebo vo väčšom kvetináči na balkóne. Poradíme vám, ako na to.
Zo stovky druhov odporúčame tieto
Machoviek je naozaj veľa. Rod Physalis zahŕňa okolo stovky druhov pochádzajúcich prevažne z teplých oblastí amerického kontinentu. Patria do čeľade ľuľkovité a sú tak príbuznými zemiakom, rajčinám aj paprikám.
Floristi a milovníci kvetinových aranžmánov určite poznajú machovku čerešňovú (P. alkekengi). Ide o trváci druh, ktorý sa pestuje pre červenooranžové kalichy. Pri dobrých podmienkach sa pomerne rýchlo rozširuje dužinatými podzemkami, preto sa niekedy vymkne spod kontroly. Kalichy v tvare drobných lampiónikov sú krásne, no ak ich ozaj chcete využiť na aranžmány, odporúčame pestovať P. alkekengi var. franchetii, ktorá ich má väčšie, intenzívnejšie vyfarbené a trvácnejšie.
Jednoročná, ale supersladká je machovka peruánska (P. peruviana), najlepšia na pestovanie v prípade, že vám ide o plody. Sú to presne tie, ktoré sa predávajú v obchodoch, a ktoré nájdete ako prízdobu na dezertoch. Rastliny sú citlivé na mráz, preto sa priesady do záhrady sadia až v druhej polovici mája. Áno, ak sa pre pestovanie machovky rozhodnete až teraz, musíte si zadovážiť hotové priesady. Z výsevu by ste sa už v aktuálnej sezóne úrody nedočkali. Tento druh má pomerne dlhú vegetáciu, preto sa v krytom priestore vysieva už vo februári rovnako ako papriky.
Pre balkónové záhradky
Rastliny P. pruinosa sú nižšie, hlavne pri pestovaní v nádobách dorastajú len do výšky 30 cm, no veľmi bohato a skôr rodia, než machovka peruánska. Na našom trhu je dostupná napríklad odroda ‘Jantar’. Kvety tohto druhu sú samoopelivé a rastliny majú podobné pestovateľské nároky ako rajčiny. Zberu prvých plodov sa dočkáte v júli a priebežne budú dozrievať až do neskorej jesene. Drobnou nevýhodou je, že plne dozreté z rastliny opadávajú.