Možno budete prekvapení, ale lienka. Pravdepodobne nie naša pôvodná lienka sedembodková, no jej o čosi agresívnejšia a žravejšia príbuzná lienka východná (Harmonia axyridis), známa ako ázijská. Dôvodom je fakt, že populačne prevyšuje domáce druhy lienok, preto je v záhradách pozorovaná oveľa častejšie.
Pomocník či problém z Ázie?
Ak by lienka východná hrala vo filme, bola by dosť kontroverznou postavou. Lebo, hoci sa pôvodne osvedčila ako spoľahlivý pomocník pri ochrane rastlín proti hmyzím škodcom, nečakane rýchle šírenie a populačná explózia z nej na mnohých miestach urobili obťažujúci hmyz. Sú lokality, kde o nej dokonca hovoria ako o vážnom ohrození biodiverzity.
Neuveriteľná história drobného hmyzu
- Prvá populácia lienky východnej so zámerom biologickej ochrany rastlín bola vypustená v USA v roku 1916. Lienka sa aj pri ďalších introdukciách zdržiavala v mieste vypustenia až do roku 1988, keď sa v Lousiane sformovala pravdepodobne prvá divá populácia a začala sa šíriť po USA.
- V Európe bola nasadená už v roku 1964 na Ukrajine, neskôr v Bielorusku, vo Francúzsku, v Portugalsku, v Grécku, v Španielsku, vo Švajčiarsku a iných krajinách. Ani jedna z týchto mnohých introdukcií však neviedla k trvalému uchyteniu populácie. Až neskôr, pri nasadení v Holandsku a v Belgicku, vznikol po skrížení s inváznou populáciou lienok náhodne zavlečenou zo Severnej Ameriky problém s celoeurópskou inváziou.
- Napriek tomu, že počas desaťročí a po mnohých úspešných pokusoch s nasadením lienky východnej v Severnej Amerike aj v Európe nedochádzalo k jej samovoľnému šíreniu a premnožovaniu, nakoniec sa z nej stala najsilnejšia invázna lienka na svete.
Lienka východná je druh s veľmi polymorfným (rôznorodým) sfarbením kroviek. V európskych inváznych populáciách prevláda svetlá forma succinea s rôznym množstvo bodiek v závislosti od podmienok prostredia. U nás rovnako ako v Českej republike tvorí asi 88 percent jedincov. Dospelé lienky inváznej populácie majú dôležitý rozpoznávací znak – priečnu lištu na zadnej časti kroviek. Okrem toho, že jednotlivé farebné formy inváznej populácie sa medzi sebou pomerne jednoducho krížia, jedince niektorých foriem vytvárajú ďalšie farebné formy podľa teploty prostredia v čase, keď sa v kukle vyvíja dospelý chrobák.