To však nemení nič na základných pestovateľských pravidlách, ktoré treba dodržať, aby ste sa dočkali vytúženej úrody. Zistite, či nerobíte tie najbežnejšie záhradkárske chyby.

Chyba č. 1: Nesprávny výber odrody
Vždy treba vyberať také odrody (a neplatí to len pri hruškách), ktoré sú vhodné do vašej pestovateľskej oblasti. Nie všetky znesú drsnejšie klimatické či pôdne podmienky. Rovnako sa zamyslite nad účelom využitia úrody:
- Letné odrody sa skladujú iba veľmi krátko, určené sú hlavne na priamu konzumáciu.
- Na skladovanie vyberajte z jesenných a ešte lepšie zo zimných odrôd.
- Na výrobu destilátu sú hodia letné hrušky – mäkké, aromatické, sladké.
V neposlednom rade je veľmi dôležitá opelivosť. Samoopelivá odroda si vystačí sama, cudzoopelivá potrebuje vhodnú spoločnosť.

Chyba č. 2: Pri reze nerešpektujete špecifiká rastu
Tento ovocný druh je charakteristický tým, že má silný sklon k vertikálnemu rastu výhonkov i samotnej koruny. Na toto treba myslieť už pri výchovnom reze a tiež pri ďalšom tvarovaní. Veľmi vhodné je využívanie dvojstupňového sektorového rezu:
- Jeho základom je rez vlaňajších letorastov na vnútorný púčik. Výsledkom je silný vertikálny mladý výhonok z vnútorného púčika a tiež lepšie odklonený sekundárny výhonok z vonkajšieho púčika, ktorý smeruje von z koruny. Počas leta, keď sú tieto výhonky sčasti zdrevnatené, treba vertikálny výhonok odstráni. Zostane len ten s optimálnym odklonom.
Ak sa rozhodnete konáre do požadovaného tvaru ohýbať, môžete tak robiť napríklad pomocou špagát, ale vždy dávajte pozor na to, aby ste nevytvárali oblúk.

Chyba č. 3: Podceňujete výživu stromov
Hrušky ocenia organické hnojenie, teda dobre vyzretý maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost. Len to však nestačí a takéto hnojenie treba doplniť aj o minerálne živiny. Okrem dusíka je tento ovocný druh náročný na pravidelný prísun draslíka, fosforu a horčíka, navyše vo vhodnom pomere. Z mikroelementov často chýba bór a železo, pričom najlepšie je, dodať ich prostredníctvom listovej výživy.

Chyba č. 4: Vôbec sa nevenujete prebierke plodov
Potrebná je nielen na dosiahnutie veľkosti akvality plodov, ale aj na zachovanie rodivosti a dobrej kondície stromu. Aby bola prebierka čo najúčinnejšia, treba ju vykonať čo najskôr, teda nie až po prirodzenom opade plodov. Ako prvé sa odstraňujú poškodené, namrznuté a menšie, slabo vyvinuté plody. Ak je ich aj potom na strome príliš veľa, prerieďujú sa v súplodiach tak, aby ich tam nebolo viac ako jeden či dva.


Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Zubáč s cviklovým rizotom a pečenou hruškou na Varecha.sk