Fakľovka aloovitá (Kniphofia uvaria), oveľa známejšia ako kleopatrina ihla (ihlica) totiž oceňuje čoraz miernejšie zimy a problémy s vymŕzaním trsov sa stávajú minulosťou.
Fakľovka je ideálna solitérna trvalka vhodná do predzáhradky alebo do väčšej skalky, no hlavne na slnečné miesto so suchou pôdou. Trsy remeňovitých listov môžu mať postupom rokov priemer až jeden meter a rastliny v kvete aj dva metre do výšky. Kvety sú veľmi nápadné, môžu vám pripomínať farebné klasy. Základný druh ich má dvojfarebné oranžovo-žlté, ale dostupné sú aj inak sfarbené odrody.
Táto výrazná trvalka prirodzene rastie vo vysokohorských polohách južnej Afriky. Moderné odrody vznikli krížením mrazuvzdorných druhov a prinášajú rôznofarebné fakľovité kvety.
Náchylná na hnitie
Ak sa hovorí o pestovateľských problémoch fakľovky, v podstate sa spomína len náchylnosť na zahnívanie mäsitých koreňových podzemkov počas vlhkých zimných mesiacov. Často sa preto odporúča, prekrývať pred zimou zatiahnutý alebo usychajúci trs tabuľou skla, čím rastlinu ochránite pred nadmernou vlhkosťou. Toto však nie je potrebné, ak rastline už pri výsadbe zaistíte dobre priepustné podložie, napríklad pridaním štrku do výsadbovej jamy. Prebytočná voda tak nebude zostávať v oblasti koreňov. Z jari môžu byť pre mladé výhonky nepríjemnou hrozbou slizniaky, v lete výnimočne objavujú strapky.
Slabé kvitnutie
Ak sa vám zdá, že pôvodne veľké a bohato kvitnúce trsy fakľovky postupne strácajú na kráse, skúste rastlinu zmladiť. Zároveň si ju tak môžete vegetatívne – rozdelením trsu – rozmnožiť. Vhodným obdobím na tento zásah je skorá jar. S koreňovými podzemkami zaobchádzajte opatrne, pretože sú pomerne krehké. Rezné rany je vhodné ošetriť práškom z drevného uhlia, čím predídete možnej hnilobe.
Fakľovka vynikne ako solitér, no dobrými spoločníkmi v záhone jej budú farebne zladené georgíny, montbrécie aj ľaliovky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Pivo, piliny, ani vaječné škrupiny. Inváziu slizniakov sme v záhrade zastavili týmto. Bolo to najlepšie rozhodnutie sezóny