Na podporu ich pohodlia im môžete ponúknuť aj niekoľko vhodných úkrytov, kde nájdu útočisko a do ďalšej sezóny odchovajú rovnako užitočné potomstvo. Výsadba v záhrade lákavej pre hmyz by mala byť pestrou ponukou stromov, krov, letničiek, trvaliek a byliniek, ktoré budú kvitnúť postupne od skorej jari do neskorej jesene, aby mali tieto drobné živočíchy počas sezóny stále dostatok potravy. Len tak sa nepresťahujú inam.
Čítajte viac Videli ste tohto tvora? Neuveríte, čo z neho vyrastie a ešte väčším prekvapením je, že vás zbaví nenávidených škodcovOkrem všetkých ovocných stromov a krov sú vítané medonosné okrasné dreviny ako napríklad baza, cezmína, drieň, kalina, lieska, mahónia, rododendron, skalník či vistéria. Aj skalka môže byť lákadlom pre opeľovače, ak do nej vysadíte arábky, nízke floxy, lomikamene, poniklece, nízke rozchodníky či taričky. Samozrejmosťou sú liečivé rastliny a kuchynské bylinky, ktoré by v perfektne fungujúcom záhradnom ekosystéme rozhodne nemali chýbať. Intenzívne medonosné sú materina dúška, mäta, medovka, levanduľa, pamajorán, rozmarín, saturejka, šalvia, tymian aj yzop.
Týchto nájomníkov oceníte
- Čmele: ich telo je dobre chránené pred chladom, preto sa za potravou vydávajú vo vetre aj v daždi. Často ich môžete vidieť už počas slnečného februára. Opelia aj rastliny, na ktoré sú včely krátke.
- Včielky: táto samostatná čeľaď včelovitých s druhmi veľkými od 3 do 16 mm je dôležitá na opelenie jahôd, jabloní, repy či rajčín.
- Pieskarky sú známe ako samotárky, aktívne sú za teplých, slnečných dní od marca do neskorého leta. Opeľujú ovocné stromy a kry, majú veľmi rady vŕby a z kvetov hlavne veroniky.
- Pestrice: hoci ide o muchy, veľmi šikovne využívajú svoje sfarbenie podobné včelám, aby sa nestali ľahkou korisťou vtákov. Existuje množstvo druhov, z ktorých niektoré sú užitočné opeľovače, ich larvy sa živia voškami.
- Zlatoočky: živia sa voškami, strapkami, roztočmi, vajíčkami a larvami pásavky zemiakovej. Samičky kladú vajíčka priamo do kolónií vošiek, aby na nich mohli naozaj pažravé larvy hneď po vyliahnutí hodovať.
- Lienky: patria k najpracovitejším prirodzeným predátorom vošiek. Z pohľadu dravosti sú dokonca larvy oveľa významnejšie ako dospelé chrobáky.
- Ucholaky: hoci si rady pochutia na mladých listoch kvetov, zeleniny a na zrelom ovocí, veľké škody nespôsobujú. Živia sa hlavne voškami, húsenicami a vajíčkami hmyzu. Jeden ucholak za noc zožerie až 100 vošiek.
Aby mal hmyzí hotel zmysel,
nekupujte ho v supermarkete. Radšej venujte chvíľu jeho domácej výrobe tak, aby spĺňal všetky nároky hmyzích nájomníkov. Komerčne predávané domčeky pre hmyz sú často len dekoráciami bez úžitku, pretože samotárske včely, ucholaky ani iné užitočné druhy sa v nich nezabývajú. Potrebujú, aby domček spĺňal ich prirodzené pobytové nároky. Doslova im ho musíte vyrobiť na mieru.
Tak napríklad samotárske včely (veľmi efektívne opeľovače) si budujú hniezda v dutých stonkách tráv, v dutinách stromov, v zemi či v tehlách a stenách budov. Tieto prirodzené úkryty napodobníte tak, že do drevených klátikov (z tvrdého dreva) navŕtate otvory s priemerom 4 až 10 mm hlboké 8 až 10 cm (ich vnútorné steny musia byť hladké). Dbajte na to, aby zadná stena klátika zostala plná – nevŕtajte skrz. Na prilákanie pestríc, zlatoočiek, lienok, lumčíkov, ucholakov treba v hmyzom domčeku nachystať viacero rôznych úkrytových možností. Konáriky, bambusové paličky či hrubšie steblá tráv, ako má napríklad trsť, či stonky pálky môžete špagátom zviazať do malých zväzkov (otiepok). Do plnej tehly navŕtajte otvory rovnako ako do klátikov alebo použite staré tehly s otvormi – vyplňte ich steblami pálky slamou či tenkými konárikmi.
Prednú stranu domčeka odporúčame prekryť králičím pletivom, aby výplne nevypadávali a hmyz bol zároveň chránený pred vtákmi, ktoré by mohli použitý prírodný materiál s vidinou ľahko získanej koristi vyhrabávať.