Pre záhradkárov, ktorí ocenia prítomnosť liečivých rastlín aj vo svojich záhradách máme jednu veľmi dobrú správu. Divozel veľkokvetý (Verbascum densiflorum) možno pestovať aj v záhrade ako okrasný druh s liečivými vlastnosťami. Ide o pomerne mohutnú dvojročnú rastlinu, ktorej treba dopriať dostatok priestoru. Ak ju budete hľadať v prírode, tak skúste na slnečných okrajoch poľných ciest, lesov a lúk, na skalách, na násypoch.
Čím vyšší, tým má viac kvetov
Aby kvetná stonka divozela narástla čo najvyššia, treba mu dopriať slnečné stanovište a ľahšiu, skôr piesočnatú a kamenistú pôdu, ale dobre zásobenú živinami. Rozkonárovanie stoniek podporíte občasným pridaním vápnika.

Ak sa v záhrade nevysemení sám, vysejte si ho
Divozel sa občas z nenazdajky objaví tam, kde ho nikto cielene nesial. Ak to nie je váš prípad, no chcete ho pestovať, naozaj jednoduchá cesta je práve cielená sejba v apríli až v máji naširoko, riedko do kvalitne pripravenej pôdy so zarovnaným povrchom. Do konca vegetácie v prvom roku sa vytvorí prízemná ružica dostatočne vyvinutých listov.

Vďaka krásnym kvetom sa všetky druhy divozela zaraďujú medzi okrasné a medonosné, ale najmä peľonosné rastliny.
Zber a sušenie
Kvety divozela rozkvitajú postupne zo spodnej časti kvetnej stonky smerom hore, preto sa aj postupne zberajú. Zber sa začína zvyčajne v júli a pokračuje až do septembra, no v tejto sezóne nájdete divozely už aj teraz, v polovici júna. Ak sa na kvety vyberiete do prírody, urobte tak dopoludňajších hodinách (platí to aj pre zber v záhrade). Ideálne je, aby bolo suché počasie, lebo navlhnuté kvety černajú. Ručne pozberané ich vkladajte voľne do košíka, nestláčte, aby sa nezaparili. Sušiť ich treba rýchlo, v tenkej vrstve a najlepšie v sušičke pri teplote najviac 40 °C. Správe usušené kvety divozela sú doslova svietivožlté s medovou vôňou.
Pomaly sušené a na vzduchu skladované kvety divozela hnednú a strácajú obsah účinných látok.

