Málo sa o ňom hovorí, no v porastoch papriky je čoraz častejší. Drobný roztočík (Polyphagotarsonemus latus) sa šíri na priesadách od pestovateľov, ktorí ich dopestovávajú vo vykurovaných skleníkoch.
Záhradkári si jeho výskyt všimnú často až neskôr, keď sa papriky začnú viditeľne skrúcať vrchné listy, rastliny prestanú rásť a už nasadené plody zakrpatievať. Vo všeobecnosti možno príznaky napadnutia roztočíkom najlepšie vidieť na mladých pletivách v podobe rôznych deformácií (hrubnutie, skrúcanie), pričom sa poškodené časti sfarbujú dohrdzava až hneda. Typický je tiež korkovitý až kožovitý vzhľad napadnutých pletív, pričom najvýraznejší býva práve v prípade papriky. Pri silnom napadnutí zasychajú púčiky aj kvety. Na mladých paprikách dochádza k spomaleniu rastu až k jeho úplnému zastaveniu. Plody sú poškodené najmä na zatienenej strane.
Ako prevencia proti roztočíkovi sa už pred výsadbou priesad odporúča, namočiť ich na 15 minút do vody s teplotou 49 °C.
Problémový škodca
Roztočík je u nás problémovým škodcom najmä preto, že proti nemu nie sú registrované žiadne prípravky na ochranu rastlín. Vyzdvihuje sa preto prevencia, ako zodpovedný výber predajcu priesad, no s týmto môžete len ťažko uspieť, keď rastliny v čase nákupu nevykazujú žiadne príznaky. Čo však môže fungovať, je využitie bioagensov v podobe dravých roztočov. Ak papriku pestujete v skleníku, skúste siahnuť po druhoch ako je Amblyseius cucumeris, A. montdorensis, A. barkerii, A. andersoni alebo A. californicus. Ak však na niektorej z rastlín uvidíte spomínané príznaky výskytu roztočíka, bez váhania ju z porastu odstráňte.
Čítajte aj Čo vysiať v júni? Neuveríte, ale až 18 druhov zeleniny môže v tomto mesiaci nahradiť pozberaný šalát a reďkovky
Vošky sa nevyhýbajú ani paprike
V tomto prípade ide najčastejšie o vošku broskyňovú (Myzus persicae), vošku bavlníkovú (Aphis gossypii), vošku rešetliakovú (A. nasturtii) a vošku záhradnú (Macrosiphum euphorbiae).
Na rastlinách škodia dvomi spôsobmi:
- Vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím ich oslabujú, vyvolávajú deformovanie (stáčanie) listov a tým znižujú úrodu.
- Vylučovaním medovice, ktorá oblepuje listy a spôosobuje tak spomalenie rastu. Navyše sú vošky hlavnými prenášačmi vírusových chorôb.
Čítajte viac Vírusové choroby papriky nevyliečite, no môžete im predísť. Naučte sa spoľahlivo rozpoznať príznaky. Sú čoraz častejšie
Ochrana papriky proti voškám je náročná bez ohľadu na to, či ju pestujete na voľnej hriadke alebo v skleníku. Na hriadkach je zväčša úspešná len chemická ochrana, kým v skleníkoch a vo fóliovníkoch dobre fungujú aj biologické spôsoby. Pri použití chemických prípravkov (Karate Zeon 5 CS, Samuraj, Sanium Al, Sanium System, Sanium Ultra System, Sanium Ultra System AL) treba striktne dodržiavať ich ochrannú lehotu a používať len povolené prípravky. Ak musíte ošetrenie zopakovať, zvoľte prípravok z inej skupiny ako pri prvom postreku, aby nedošlo k vytváraniu rezistentných populácii vošiek.
Foto: Pravda
Biologická ochrana
Ak nechcete používať chémiu, proti voškám sa osvedčili produkty na báze neemového (nimbového) oleja spolu so zmáčadlom alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata. Aj tu však treba dbať na dodržiavanie dávkovania, lebo inak môžu byť prípravky fytotoxické.
Foto: Pravda
Do krytých priestorov možno odporučiť bioagensov v podobe parazitickej osičky (Aphidius colemani a Aphidius ervi). Pri výskyte vošiek vo väčších kolóniách treba ochranu doplniť napríklad dravými byľomormi alebo inými parazitickými osičkami (Aphidoletes aphidimyza).
Čítajte aj Kedy je paprika pripravená na zber, a prečo sa zo žltozelenej PCR-ky stane červená?
