Postupná zmena klímy a v neposlednom rade aj nadšenie a trpezlivosť záhradkárov čoraz častejšie dokazujú, že marhule možno s úspechom pestovať nielen v najteplejších oblastiach na juhu Slovenska. A hoci oficiálne sa za najvhodnejšie uvádzajú klimatické podmienky kukuričnej výrobnej oblasti medzi 200 až 250 (350) m n. m., prax ukazuje, že marhule prinášajúce úrodu tiež v oveľa vyšších polohách. Ako je to možné? Stačí dbať na výber vhodného stanovišťa, na takzvaný mikrorajón.
Jeho vhodnosť má pritom pozitívny vplyv aj na dĺžku života stromov. Z pohľadu pestovateľa patria marhule medzi krátkoveké druhy, ktorých produkčný vek sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. No v skutočnosti vieme, že u nás ani tridsať- či viacročné stromy prinášajúce úrodu nie sú ničím výnimočným. Dôležité je, aby boli marhule v zime chránené pred mrazivými vetrami. Na výsadbu sú preto skvelé južné strany budov alebo južné svahy či miesta pri murovaných plotoch.
Ak sa rozhodnete vysadiť si marhule aj v okrajových oblastiach pestovania,
vyberajte celkovo odolnejšie a nenáročné odrody, ako sú napríklad ‘Trnavská’, ‘Bredská’, ‘Bergerac’, ‘Bergeron‘, ‘Beta’, ‘Darina’, ‘Gama’, ‘Harcot’, ‘Harlayne’, ‘Harogem’, ‘Karola’, ‘Lejuna’, ‘Lerosa’, ‘Leskora’, ‘Veecot’, ‘Velbora’.
Korene potrebujú vzduch
Málo sa o tom vie a ešte menej sa na to dáva pozor pri pestovaní, no marhule sú pomerne náročné na pôdnu vzdušnosť. A hoci nedostatok kyslíka v oblasti koreňov (asfyxia), zasolenie a vyšší obsah chlóru ako prvé negatívne ovplyvnia stromy štepené na marhuľový semenáč, aj vo všeobecnosti sú takéto pôdne podmienky na pestovanie marhúľ absolútne nevhodné. Koreňový systém marhúľ je pomerne plytký a rozprestiera sa hlavne v hĺbke do 40 cm. Veľmi ľahké pôdy sú preto na pestovanie prijateľné len pri použití doplnkovej závlahy. Pri aktuálnom veľmi nevyrovnanom úhrne ročných zrážok býva však závlaha potrebná prakticky všade, a to hlavne v kritických štádiách rastu stromou.
Čítajte viac Mŕtvica marhúľ: Zvádzate boj o prežitie stromov? Dodržte 12 kľúčových pravidiel a infekcii nedáte šancuStačí vám jedna, ak si správne vyberiete
Väčšina odrôd marhúľ je samoopelivá. Je to výhoda, lebo aj pri pestovaní len jedného stromu sa dočkáte požadovanej úrody. Ak je násada plodov slabá, problémom väčšinou býva zlé počasie (chlad, silný vietor) a slabý let včiel v čase kvitnutia, čo sa prejavuje hlavne pri skôr kvitnúcich odrodách. V čase pretrvávajúcich nepriaznivých podmienok môžete opelenie podporiť hnojivom s obsahom bóru (má priaznivý vplyv na klíčivosť peľu), ktoré aplikujete priamo do otvorených kvetov.
Pozor na to, že práve veľmi obľúbené odrody, ako ‘Leskora’ či ‘Karola’ sú len čiastočne samoopelivé, preto spoľahlivejšie rodia v odrodovo zmiešaných výsadbách. ‘Orangered’ a ‘Goldrich’ sú dokonca cudzoopelivé.
Oranžový poklad pre vaše telo
Sto gramov jedlého podielu marhúľ má energetickú hodnotu 162 kJ, obsahuje 85,3 g vody, 0,87 g bielkovín, 0,13 g tukov, 12 g celkových sacharidov, z ktorých sú najvýznamnejšie glukóza, fruktóza, sacharóza, pektínové látky a potravinová vláknina. Marhule sú významným zdrojom vitamínu C, karoténov ako prekurzorov vitamínu A, vitamínov skupiny B (niacín, kyselina pantoténová, tiamín). Z minerálnych látok je najviac zastúpený draslík, vápnik, fosfor, síra, horčík, kremík, sodík a železo.
Vďaka tomuto zloženiu možno povedať, že marhule:
- spomaľujú starnutie,
- pôsobia omladzujúco,
- zlepšujú náladu,
- odstraňujú únavu,
- podporujú imunitný systém organizmu,
- zmierňujú astmatické ťažkosti,
- spevňujú pokožku, vlasy a nechty,
- zlepšujú krvný obraz.
Marhuľové kôstky obsahujú jadrá s horkým amygdalínom (vitamín B17), ktorý sa často spomína v súvislosti s liečbou nádorových ochorení. Amygdalín sa vplyvom enzýmov v tráviacom trakte rozkladá na kyanovodík, ktorý je vo vyššom množstve toxický. Odporúčaná preventívna dávka je asi 12 marhuľových jadier za deň, rozdelených do 3 až 4 dávok.