Pravdou totiž je, že aj biozelenina vyžaduje živiny. Ich zabezpečovanie ale prebieha trochu iným spôsobom, než pri aplikovaní klasických postupov. Využitím nastielania, striedania plodín a zeleného hnojenia bude v pôde dostatok potrebných živín bez toho, aby ste ďalšie museli umelo pridávať.
Pomôžu vám s tým aj pôdne mikroorganizmy, ktoré požierajú organickú hmotu a vylučujú ju vo forme pre rastliny dostupných živín. Áno, pre niekoho to môže byť zanedbateľná kvapka v mori. Treba si však uvedomiť, že v zdravej pôde sú na jednom štvorcovom centimetri takýchto nenápadných hnojivových pomocníkov doslova miliardy. Napriek všetkému však budete potrebovať kompost, v ekologickom pestovaní to najcennejšie hnojivo.
Čítajte viac Kvalitný kompost je pre záhradkára cennou surovinou: V tomto meste ho môžu obyvatelia získať zadarmo
Pri menej kvalitnej pôde môžete používať aj takzvané nepriame hnojivá, napríklad ílové horniny (bentonit) a minerály (kaolinit, montmorillonit, illit, vermikulit), ktoré, hoci nie sú významnými nositeľmi živín, pozitívne pôsobia na fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôdy. Rastliny vďaka nim môžu lepšie využiť živiny dodané napríklad prostredníctvom kompostu či viazať vzdušný dusík.
Späť k nenahraditeľnej zásobárni dusíka
Ako správnemu pestovateľovi vám v sezóne nesmie chýbať podomácky vyrobený zákvas z pŕhľavy. Je to doslova čarovné hnojivo plné dusíka a živín v takej forme, že ich rastliny dokážu okamžite využiť. A navyše skvelo funguje aj proti voškám.
Pred použitím vo forme hnojiva zákvas vždy rieďte s vodou v pomere 1 : 10. Zalievajte ku koreňom rastlín asi každých 10 dní, ale nikdy nie na suchú pôdu. Hoci je to výborné hnojivo obsahujúce množstvo prospešných živín, cibuľu, cesnak, hrach a fazuľu ním radšej nezalievajte.
V prípade, že potrebujete postrek proti voškám rieďte v pomere 1 : 20.