Tieto prírodné farbivá sú známe tým, že:
- podporujú hojenie rán a zlepšujú stav poškodeného tkaniva,
- priaznivo vplývajú na srdce a cievy – ochraňujú ich pred poškodením, ktoré môže spôsobiť vysoký cholesterol,
- zohrávajú dôležitú úlohu pri odbúravaní tukov a sú nápomocné pri vredovej chorobe žalúdka,
- podporujú funkciu mozgu a sú prospešné pre zrak.
Cvikla vám tiež zaručí pomerne bohatý prídel:
- pektínov a organických kyselín, hlavne jablčnej, vínnej a citrónovej,
- rozpustnej vlákniny, ktorá znižuje obsah cukru a cholesterolu v krvi,
- nerozpustnej vlákniny, ktorá podporuje dobré fungovanie trávenia,
- betaínu, dnes označovaného za veľmi dôležitý výživový doplnok.
Darí sa jej všade
Cvikla nemá zvláštne nároky na pestovateľskú teplotu, preto porastie prakticky v každej lokalite, no iné je to s pôdou. Pri nej treba dbať na poriadne hlboké predsejbové spracovanie. Ideálna je ľahká, dobre priepustná. Príliš kyslej pomôže jesenné vápnenie. Pretože cvikla neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, najlepšie je pestovať ju ako následnú plodinu po druhoch s krátkou vegetáciou alebo v druhom slede. Aspoň dva roky sa tiež vyhýbajte hriadkam, na ktorých ste už cviklu alebo iné jej príbuzné druhy (mangold, špenát) pestovali.
Vzhľadom na časté vybiehanie cvikly do kvetu pre pôsobenie nízkych teplôt, je skôr než jarná istejšia májová sejba, ktorú môžete opakovať až do polovice júla.
Pretŕhajte a zužitkujte do šalátov
Po vzídení, v štádiu dvoch až troch pravých listov cviklu jednoťte v prípade, že ste nevysiali jednoklíčkovú odrodu na vzdialenosť 10 až 15 cm. Ak by ste ju nechali rásť nahusto, deformovali by sa buľvy. No tieto mladé rastlinky rozhodne nevyhadzujte. Hoci ešte nemajú buľvičky, sú použiteľné do šalátov vo forme listovej zeleniny.
Neskoršiu úrodu môžete mať na hriadkach až do prvých mrazov. Treba ju však pozberať ešte pred ich príchodom, lebo cvikla ľahko namrzne.