Na cibuliach zrelosť uvidíte len ťažko, hoci skúsení pestovatelia aj toto už vedia odhadnúť. Absolútne najspoľahlivejším znakom dozretia je však v tomto prípade vňať. Pevná, sviežo zelená cibuľu ešte stále naplno vyživuje. Keď sa začne postupne lámať, ohýbať – takzvane poliehať a hnednúť, svoju funkciu stráca a pestovateľovi dáva jasne najavo, že je čas, úrodu si pozberať.
Nečakajte však, kým polahne celá hriadka. Cibuľa, ktorej vňať takto zareagovala ako prvá by počas čakania na tú poslednú mohla začať hniť. Preto sa odporúča zberať vtedy, keď toto spraví približne polovica až dve tretiny rastlín.
Čo pri zbere s cibuľou (ne)robiť?
- Neťahajte ju za vňať. Vezmite si rýľovacie vidly a opatrne ju podoberte, aby sa korienky uvoľnili z pôdy.
- Zachytenú pôdu na cibuliach a korienkoch nikdy neoklepávajte, ale rukami opatrne očistite. Všetky otlaky či obité miesta sú náchylné na vznik hniloby, ktorá vám skráti skladovateľnosť a znehodnotí úrodu.
- Po zbere je dôležité, nechať cibuľu dosušiť. Zbytočne ju však nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu a príliš vysokým teplotám. Dosúšajte ju na vzdušnom mieste, napríklad povešanú pod strechou terasy, altánku, záhradnej chatky, či v stodole. Rozložte ju do debničiek, na kartóny, alebo zapleťte do vrkočov a rovnako dajte na vzdušné miesto v tieni.

