Napísal v sprievodnej správe k stanovisku ku kalamitnej situácii hrabošov poľných na Slovensku Jozef Ridzoň z občianskeho združenia SOS/BirdLife Slovensko, čím reagoval na tvrdenia poľnohospodárov z nedávneho stretnutia v Hronovciach v okrese Levice.
Podľa ochranárov dochádza na Slovensku ku gradácii hrabošov poľných každých 3 až 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali. Rok 2023 bol prvým rokom implementácie biopásov, teda v čase, kedy začínala kulminácia početnosti hrabošov, pričom prvé príznaky boli zrejmé na poliach už skôr, než sa biopásy začali zakladať.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ďalej členovia občianskeho združenia SOS/BirdLife Slovensko vo svojom stanovisku upozorňujú na to, že už v minulom roku poľnohospodári, ktorí nevstúpili do ekoschém, a teda biopásy nevytvorili, tvrdili, že obdobnú situáciu zažili pred pár rokmi, teda v čase predchádzajúcej gradácie. Vrchol gradácie na vegetačnú sezónu 2024 predpovedali aj vedci z UKF v Nitre, pričom vychádzali z dlhodobých monitoringov populačných cyklov na Trnavsku.
Dôležitý význam biopásov v poľnohospodárskej krajine
Z výsledkov monitoringu je známe, že:
- zvyšujú početnosť drobnej zveri (zajacov, bažantov, jarabíc),
- prispievajú k zvyšovaniu početnosti a diverzity bežných aj ohrozených druhov vtáctva (drop veľký, sokol červenonohý, pŕhľaviar červenkastý)
- významne podporujú užitočné opeľovače a ich opeľovaciu schopnosť.
„Je logické, že biopásy sú pre živočíchy atraktívne, hraboše nevynímajúc. Za ich premnoženie však nie sú zodpovedné. Cyklické gradácie početnosti hrabošov na Slovensku prebiehajú už desiatky rokov, predovšetkým na Podunajsku kvôli vhodným klimatickým a pôdnym podmienkam, teda prebiehali aj v obdobiach, kedy sa zakladanie biopásov ani len nezvažovalo,“ píše sa ďalej v stanovisku občianskeho združenia. Na veľkých monokultúrach bude podľa ochranárov vždy dochádzať k premnoženiam škodcov. V tomto prostredí totiž nachádzajú veľmi dobré podmienky pre život. Najmä v kultúrach repky, ozimných obilnín či lucerny majú dostatočne dlhý čas na rozmnožovanie sa v úplnom pokoji. Vo vnútri veľkých lánov hustých porastov je len minimálna miera predácie.
Čítajte aj Aby vaše tuje neskončili takto, zasiahnite teraz! Nie zlá starostlivosť, ale škodca je aktuálne najčastejšou príčinou usychania
V stanovisku sa ďalej upozorňuje na to, že zrušenie biopásov by výrazne zhoršilo životné podmienky inej zveri, opeľovačov, vtáctva, no neprinieslo by menšie škody spôsobené hrabošmi. Tie budú naďalej prežívať vo veľkých lánoch (tak ako tomu bolo do zavedenia biopásov a ako tomu je na poliach niektorých podnikov, ktoré nevstúpili do ekoschém) a mimo sezóny hľadať útočisko v remízkach, vetrolamoch, brehových porastoch či okolo poľných ciest.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Po zrušení biopásov by sme sa vrátili do bodu, kedy Slovensko malo najvyššiu priemernú rozlohu polí v Európe, veľmi nelichotivé štatistiky prítomnosti krajinných prvkov a v kombinácii s intenzívnym využívaním mnohých takýchto rozsiahlych polí na juhozápade a juhovýchode Slovenska boli oprávnene označované ako agrárna púšť.“
Celé znenie stanoviska SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO ku tvrdeniam o premnožení hraboša poľného ako dôsledku zakladania biopásov nájdete tu.
Čítajte viac Farmárov rozčúlila zelená politika Bruselu. Naši starí otcovia sa musia v hrobe obracať, tvrdí jeden z nich. Kto je naozaj na vine?