Megachile sculpturalis pochádza z východnej Ázie, no v 90. rokoch minulého storočia bola náhodne introdukovaná do Spojených štátov. Tu niektorí odborníci spozorovali, že tento druh opeľovača pri zbere peľu alebo nektáru poškodí kvet rastlin, ktorý sa tak sťane nepoužiteľný/neatraktívny pre ďalšieho hmyzieho opeľovača. Na druhej strane sa ukázalo, že Megachile sculpturalis dokáže opeliť v USA ohrozenú rastlinu Apios priceana.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte aj Ľudia sa obávajú sršňov, no zo strachu zabíjajú chránený druh: Tento obor z trópov sa môže zabývať aj vo vašej záhrade
Keďže Megachile sculpturalis pochádza z Taiwanu, Číny, Japonska a Kórey, všade inde sa považuje sa nepôvodný druh. Prvýkrát ju spozorovali v Severnej Karolíne v roku 1994 v obchodných prístavoch, preto sa predpokladá, že sa do USA dostala náhodne prostredníctvom medzinárodného obchodu. Odvtedy sa zabývala vo väčšine štátov východne od rieky Mississippi. Americkí vedci na základe jej prirodzeného výskytu a preferencií v podobe vlhkého, subtropického, ale aj mierneho podnebia predpokladali, že sa bude ďalej šíriť po celých Spojených štátoch. Žiaľ, mali pravdu a čo je horšie, dostala sa až do Európy.
Začalo to Francúzskom
Práve tu ju v rámci Európy zaznamenali prvýkrát v roku 2008. Následne sa rýchlo šírila a v súčasnosti je podľa odborníkov z Ústavu zoológie SAV známa od Pyrenejí až po Kaukaz. Vyskytuje sa v okolí Viedne aj Budapešti, preto bol jej príchod na Slovensko vo vedeckých kruhoch prakticky očakávateľný.
2-centimetrová invázna včela je tu!
Potvrdili to nezávisle od seba viacerí vedci, ktorým sa tiež podarilo odchytiť zopár exemplárov. Na svojich profiloch na sociálnej sieti Facebook o tom informovali Marek Semelbauer aj Adrián Purkart a ich nálezy Ústav zoológie SAV potvrdil. Podľa Semelbauera je tento druh v Amerike známy tým, že z hniezda dokáže vypudiť drevára (Xylocopa virginica), preto u nás môže obsadiť hniezda maltárok (Osmia sp.) a z dutím vyhnať aj našu najväčšiu včelu drevára fialového (Xylocopa violacea). Adrián Purkart z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave upozorňuje, že pri budovaní hniezdnych komôrok tieto ázijské včely často zničia hniezda pôvodných samotárskych včiel a nahradia ich vlastným plodom. Môžu tak podľa neho predstavovať pre naše spoločenstvá opeľovačov nechcených konkurentov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Megachile sculpturalis môže kvôli veľkosti pôsobiť zastrašujúco, väčšinou je však neškodná. Samce nedokážu bodnúť a samice, hoci majú pomerne veľké žihadlo, nie sú agresívne a zvyčajne od človeka odletia.
Pomôžte s mapovaním výskytu
Zdá sa vám, že ste túto veľkú včelu zahliadli? Ak sa vám podarí odfotiť ju, môžete vedcom pomôcť s výskumom jej šírenia na našom území. Fotografiu s dátumom a miestom nálezu pošlite na mravce.info@gmail.com.
Megachile sculpturalis má veľké, valcovité telo, ktoré je typicky čiernej a žltohnedej farby. Hlava je tmavá so žltohnedými chĺpkami. Možno ich nájsť aj na hrudníku a prvom segmente bruška. Samička s veľkosťou od 22 do 27 mm je zvyčajne oveľa väčšia než samec (14 až 19 mm). Má špicatejšie bruško, zatiaľ čo samček ho má tupo zakončené a navyše sa vyznačuje líniou zlatých chĺpkov, ktoré pripomínajú fúzy priamo nad čeľusťami.Krídla sú dymovo sfarbené a v pokoji ich má včela často zložené do tvaru písmena V. Túto inváznu včelu však od ostatných pôvodných druhov naozaj ľahko odlíšite hlavne na základe veľkosti.
Foto: SHUTTERSTOCK