Dula ako ovocný strom je pôvodom z Malej Ázie, no do južnej Európy sa dostala už v staroveku a neskôr až k nám. Najprv sa pestovala v oblastiach, kde sa darilo viniču. Tento strom (väčší ker) má ale čo ponúknuť aj po vizuálnej stránke. Atraktívne kvety sú pre záhradu estetickým prínosom. Duly u nás profitujú zo zmeny klímy, pretože ako teplomilnému druhu sa im čoraz viac darí.
Čítajte viac Zabudnuté ovocie pomáha pri liečbe vredov, zlepšuje trávenie, plody sú skvelé do súdka s kapustou a rozvoňajú skrine
Fakt 1: Dula je symbolom lásky a plodnosti
Duly sa v minulosti používali ako symbol plodnosti – svadobnému páru sa často daroval kôš plný týchto plodov, aby zabezpečil príchod detí. Mladomanželia mali zahryznúť do duly, aby pocítili sladkú vôňu lásky a trpkosť zrady. Až do 18. storočia sa verilo, že konzumácia dúl vedie k narodeniu zdravých a inteligentných detí. Vo viktoriánskom Anglicku, ak dostala mladá dáma dary v podobe dúl alebo dulového cukríka od džentlmena, mohla si byť istá jeho „vážnymi úmyslami“.
Foto: SHUTTERSTOCK
Fakt 2: Ovocie s bohatou históriou
Duly sa pestujú už od staroveku. Pôvodne pochádzali z východného Stredomoria, kde sa s nimi stretli Gréci, ktorí si ich čoskoro obľúbili, a neskôr ich šírili medzi Rimanov. Rimania potom túto plodinu priniesli cez Alpy. Písomne je zaznamenané, že Karol Veľký v nariadení pre správu svojich majetkov „Capitulare de villis“ prikazoval pestovanie dúl. Obzvlášť cenné boli pre svoje liečivé účinky – kaša alebo šťava z nich údajne pomáhala pri zažívacích ťažkostiach a prechladnutí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Želé cukríky
- 2 kg dúl, 800 g cukru, 2 citróny, vanilínový cukor
Ako na to? Duly dôkladne umyte, ošúpte, odstráňte jadrovník a nakrájajte na malé kocky. Dajte do hrnca, zalejte vodou, šupky a jadrovníky zabaľte do gázového vrecúška, pridajte k dulám a pod pokrievkou varte, kým ovocie nezmäkne. Potom ho sceďte a rozmixujte na kašu, ku ktorej pridajte cukor a šťavu z citrónov. Varte asi hodinu, až kým zmes nezhustne, občas premiešajte. Kašu nalejte na plech vystlaný alobalom alebo priamo nadávkujte do foriem na pralinky a postavte na teplý radiátor, kde zmes za 2–3 týždne vyschne, alebo sušte v rúre pri teplote 80 °C asi 10 hodín. Cukríky obaľte v cukre, orieškoch či v čokoláde.
Foto: SHUTTERSTOCK
Spory vyvolalo aj jablko – alebo skôr dula, – ktorú bohyňa sváru Eris hodila medzi bohyne Héru, Afroditu a Aténu. Na plode bolo napísané „najkrajšej.“ Paris, syn trójskeho kráľa Priama, bol vybraný ako rozhodca. Víťazka Afrodita mu sľúbila, že získa Helenu, dcéru najvyššieho olympského boha Dia a spartskej kráľovnej Lédy, i za cenu jej únosu, čím vraj začala trójska vojna.
Čítajte aj Pripomeňte si zabudnutý strom, ktorého plody v sebe ukrývajú tajomstvo zdravého trávenia a prirodzene znižujú cholesterol
Fakt 3: Niektoré odrody dúl sú jedlé aj surové
Čo tak dobre vonia, musí určite aj dobre chutiť – no v prípade dúl to žiaľ, často neplatí. Surové plody majú tvrdú a horko-trpkú chuť. Až po varení alebo lisovaní šťavy sa môžu použiť na prípravu detskej výživy, limonád, sirupov, čatní a ďalších pokrmov. Existujú však aj odrody, ktoré sa dajú konzumovať surové – podobne ako jablká. Príkladom je turecká odroda ‘Shirin’ alebo hruškovitá dula ‘Haruka’. Šľachtitelia však nezaháľajú, preto môžete hľadať aj odrody s názvami ‘Cydora’, ‘Eshme’, ‘Krymska’ alebo ‘Limon Ayvasi’. Pred konzumáciou je vždy vhodné zotrieť jemný povlak zo šupky, ktorý spôsobuje horkosť. A ešte jeden tip: duly najlepšie chutia, ak sú nakrájané na tenké plátky.
Foto: SHUTTERSTOCK