Napriek tomu sa odporúča vápniť pôdu raz za niekoľko rokov. Hoci vápnik v nej môže byť prítomný v dostatočnom množstve, časom sa stáva pre rastliny menej dostupný. A pretože je rovnako dôležitý ako dusík, draslík či fosfor pre správny rast rastlín, jeho nedostatok spôsobuje problémy.
Hniloba alebo nedostatok vápnika?
Zvlášť náchylné na nedostatok vápnika sú rajčiny a papriky, ktorým sa na špičkách plodov tvoria okrúhle hnedé škvrny. Problém s príjmom vápnika môže nastať aj pri prehnojení pôdy dusíkom alebo draslíkom, pretože ich nadbytok narúša schopnosť rastlín prijímať tento prvok.
Prečo vápniť?
Aj keď test pôdy, napríklad s použitím lakmusového papierika, neukáže nízke (kyslé) pH, je vhodné raz za niekoľko rokov pôdu povápniť, aby sa predišlo problémom spôsobeným nedostatkom vápnika. Ktoré to sú?
- Korene rastú slabo, hnijú od špičky a netvoria vlásočnicové korienky.
- Zvyšuje sa riziko nádorovitosti hlúbovín.
- Kyslé pH pôdy podporuje rozvoj škodlivých húb a plesní.
- Deformujú sa listy šalátu, špenát má trpkastú chuť.
- Najmladšie listy rastlín žltnú.
- Letorasty ovocných stromov hnednú a ohýbajú sa smerom nadol, podobne ako pri spále jadrovín.
- Peľ je sterilný.
- Vyskytuje sa pehavosť jabĺk.
- Zvyšuje sa tvorba glejotoku pri kôstkovinách.
Optimálne pH pôdy pre väčšinu pestovaných plodín sa pohybuje medzi 5,5 a 7,5, čo pozitívne vplýva na štruktúru pôdy, mikrobiologické procesy a skladbu živín.
Ako často treba vápniť?
Jednoznačná odpoveď neexistuje, záleží na stave konkrétnej pôdy. Ak sa na rastlinách objavujú príznaky nedostatku vápnika, alebo ak pôda trpí burinou, ako je praslička, či na povrchu vidíte zelený povlak, ide o príznaky kyslého pH. Ak máte pochybnosti, odporúčame jednoduchý test s lakmusovým papierikom.
Vápnenie by sa malo vykonávať každých 4–5 rokov, pretože väčšina vápenatých hnojív, ako je mletý vápenec, má nízku rozpustnosť a jeho účinok sa prejavuje až po 2–3 rokoch. Pravidelné každoročné vápnenie nie je potrebné, namiesto toho sa odporúča udržiavacie vápnenie, ktoré dopĺňa straty vápnika spôsobené vyplavovaním, odčerpávaním rastlinami a okysľovaním pôdy vplyvom hnojív.
Nie všetkým vápnik prospieva
Pozor však na to, že nie všetky plodiny znesú čerstvo povápnenú pôdu. Preto nie je vhodné vápniť celý pozemok naraz. Zelenina ako hlúboviny, cibuľa, pór a strukoviny znesú zapracovanie vápenatého hnojiva pri jesennej príprave pôdy. Avšak plodová zelenina (napríklad rajčiny, paprika a uhorky), ktorá je na vápnik náročná, paradoxne neznáša priame vápnenie – vápnik by sa mal dodať už predplodine. To isté platí pre hrach a cesnak, ktoré takisto nereagujú dobre na čerstvo povápnenú pôdu.
Čo použiť na vápnenie?
- Najvhodnejšie sú uhličitanové formy vápnika, ako dolomitický alebo mletý vápenec, ktoré majú pomalé pôsobenie, obsahujú horčík a ďalšie stopové prvky.
- Pálené vápno (CaO) sa odporúča používať iba na veľmi ťažkých pôdach a dávku je potrebné znížiť na polovicu oproti mletému vápencu. Jeho účinok je rýchlejší a intenzívnejší počas prvých 2–3 rokov.
- Rovnaké pravidlá platia pre hasené vápno (hydroxid vápenatý).
Najvhodnejším obdobím na vápnenie pôdy
je jeseň, po zbere a vyčistení záhrady v októbri až novembri. Nevápnite však na sneh, pretože by sa tým znížila účinnosť. Hoci sa hnojivo na jar rozpustí a prenikne do pôdy, časť z neho odtečie po povrchu a spôsobí nerovnomerné vsiaknutie, čo môže viesť k tvorbe mlák alkalickej vody, ktoré pri vysokých koncentráciách môžu poškodiť rastliny. V prípade svahovitých záhrad môže byť takéto vápnenie neúčinné. Dôležité je aj rovnomerné zapracovanie vápenatých hnojív do pôdy.
Čítajte viac Bezlepkové, plné energie, bohaté na vápnik aj železo: Mnohí ani len netušia, že tieto najchutnejšie lesné „oriešky“ sú jedlé