SOS/BirdLife Slovensko upozorňuje, že ide o politický krok, na ktorý doplatia najohrozenejšie vtáčie druhy, ale aj farmári a vidiecka krajina. Navyše Slovensko príde o milión eur, ktorý mohol z daní a odvodov z tohto projektu poputovať do štátnej pokladnice.
Projekt mal vytvoriť možnosti pre podporu pasienkárstva a obnovu stepných biotopov, ktoré na Slovensku sú, no veľká časť z nich bola premenená na kultúrnu step – obhospodarovanú poľnohospodársku krajinu. Tie, ktoré sa zachovali predstavujú pre prežívanie stepných druhov u nás posledné refúgiá. Bez vhodného manažmentu a obnovy stepných biotopov môžu na Slovensku druhy ako krakľa belasá, či sokol kobcovitý úplne vyhynúť.
Čítajte viac Domestikácia 21. storočia: psy cítia viac ako kedykoľvek predtým - ako sa menia mozgy našich domácich miláčikov?
Argument o neexistencii stepí na Slovensku by bol smiešny, keby nebol existenčným ohrozením
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, občianske združenie funguje na Slovensku 30 rokov a priamo nadväzuje na činnosť Československej ornitologickej spoločnosti, ktorá vznikla v roku 1926. Počas svojej existencie sa zamerali na skúmanie voľne žijúceho vtáctva aj jeho praktickú ochranu. Kroky ministra životného prostredia považujú za ohrozenie pre vtáčie druhy, ktorých areál sa stále viac zmenšuje a bez zásahu neprežijú. „V stepných biotopoch u nás vyhynulo alebo sa dostalo na pokraj vyhynutia za posledné desaťročia viac druhov ako v lesoch. Ide napríklad o druhy ako drop malý, ležiak úhorový, či strakoš červenohlavý. Na pokraji vyhynutia lavíruje sokol kobcovitý, krakľa belasá, strakoš kolesár a ďalšie“ uvádza ochranársky manažér SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň. Tieto stepné druhy patrili k Slovensku a to, že stepi sú prirodzenou súčasťou našej prírody dokazujú názvy niektorých chránených území, napríklad Národná prírodná rezervácia Čenkovská lesostep.
Foto: SOSBirdLife Slovensko
Odborným, ale aj všeobecne známym pojmom je „kultúrna step“,
ktorým označujeme poľnohospodársku pôdu (polia, lúky, pasienky, ovocné sady), ktoré tvoria takmer 60 percent rozlohy Slovenska a pokrývajú väčšinu pôvodných prirodzených stepných biotopov. „Stepi, o ktorých existencii pán minister Taraba pochybuje, tak zaberajú takmer 2,4 mil. ha rozlohy Slovenska. Aj tieto kultúrne plochy sú pri vhodnej starostlivosti a šetrnom využívaní kľúčové pre záchranu stepných druhov vtákov“ vysvetľuje Matej Repel, riaditeľ SOS/BirdLife Slovensko.
Čítajte viac Už len 20 kobýl a 2 žrebce! Vedci sa snažia o unikátnu záchranu najohrozenejšieho slovenského plemena koní
Prečo na Slovensku sledujeme úbytok daných druhov?
Môže za to rozorávanie stepných biotopov spojené s intenzifikáciou poľnohospodárstva a likvidácia pastvín ako dôsledok nedostatočnej podpory pre pasienkárstvo. Toto škodí nielen stepným druhom, ale aj vidieku a zachovávaniu tradičnej vidieckej krajiny a tradícii. Napriek tomu, že minister mal možnosť prispieť k realizácii konkrétnych aktivít, projekt zmietol zo stola. „Minister sa pochválil, ako to mimovládkam opäť naložil a tie sa mu za to mstia petíciou za odstúpenie. Zabudol však poznamenať, že my ani naši projektoví partneri sme sa do petície nijako nezapojili. Petícia sa navyše pripravovala dávno pred jeho rozhodnutím zamietnuť financovanie nášho projektu. Ministrove slová sú ďalším klamstvom, ktorým sa snaží z odbornej témy a na úkor slovenskej prírody vytĺkať politický kapitál. V skutočnosti opäť poškodil slovenskú prírodu a poľnohospodárov“ reaguje na vyjadrenie ministra Matej Repel. Aktivity a podpora, ktorú sa rozhodol sabotovať obstáli v tvrdej konkurencii projektov z celej Európy v rámci programu LIFE.
Foto: SOS/BirdLife Slovensko
Získanie projektu nebola náhoda
Zmysel a význam projektu pre prírodu museli ochranári hodnoverne obhájiť v prísnom odbornom hodnotení. „Hlavným cieľom projektu LIFE „Ochrana a návrat stepných druhov vtákov na nížiny Slovenska“ je okrem iného obnoviť zanedbané a degradované stepné biotopy na rozlohe minimálne 700 ha v 9 chránených vtáčích územiach a prispieť tak k zlepšeniu ochrany 10 európsky významných druhov vtákov typických pre stepné biotopy,“ uvádza Zuzana Paulo Lackovičová z SOS/BirdLife Slovensko, asistentka projektu. Veľká časť zrušených aktivít mala podporiť poľnohospodárov a obnovu pastvy v regiónoch. Tieto peniaze tam teraz budú chýbať, pričom za všetkých predchádzajúcich vlád minimálne od roku 2006 systém kofinancovania projektov LIFE zo štátneho rozpočtu fungoval.
Foto: SOS/BirdLife Slovensko
Minister sa neukázal ani ako dobrý ekonóm
Z celkového rozpočtu projektu vyše 6,65 mil € žiadali mimovládne organizácie kofinancovanie Ministerstva životného prostredia vo výške 1,33 mil. € (20 percent). Ak by sa podarilo projekt realizovať v plnom rozsahu a vyčerpať celý rozpočet, na daniach a odvodoch za zamestnancov by sa do štátnej pokladnice vrátilo 2,33 mil. €. Minister svojim chybným rozhodnutím tak nielenže poškodil prírodu a najohrozenejšie druhy, farmárov a tradičnú pastvu na vidieku, no v čase konsolidácie navyše pripravil štátny rozpočet o 0,997 mil. € len na tomto jednom projekte. Podobných rozhodnutí urobil v uplynulých týždňoch viacero. Ekonomická hodnota nenaplnených ekosystémových služieb a škody na stratenej spoločenskej hodnote vzácnych druhov organizmov a biotopov sú rádovo vyššie. Preto nie je pravda, že štát rozhodnutím Tarabu Slovensku ušetril peniaze, práve naopak. „Rovnako je klamstvom tvrdenie, že 90 % výdavkov išlo na mzdy pre mimovládky. Personálne výdavky predstavujú 28,57 percent rozpočtu projektu, z čoho po odrátaní daní a odvodov, ktoré putujú späť do štátneho rozpočtu, len 15,71 percent z celého rozpočtu projektu predstavujú čisté mzdy zamestnancov. V rámci projektu je plánovaných 21 väčšinou vysoko kvalifikovaných pracovných pozícií po dobu 6 rokov s rôzne vysokým úväzkom, ktoré sa mali obsadiť ľuďmi priamo v regiónoch.“ objasňuje využitie financií v projekte Repel.
Väčšina výdavkov projektu by putovalo priamo do regiónov,
na podporu poľnohospodárov, živnostníkov, služieb, miestnych obyvateľov a v nezanedbateľnej miere veľká časť výdavkov by podporila štát ako taký, keďže väčšinu prostriedkov prispieva Európska komisia a len menšou časťou mal prispieť štát. Avšak táto časť je pre realizáciu projektu natoľko významná, že bez nej je projekt ohrozený, na čo doplatí hlavne príroda. Repel tvrdí, že ak sa nenájdu riešenia pre obnovu a podporu pasienkarstva a biotopov stepných druhov, tak sa na Slovensku možno definitívne rozlúčime s krakľou, sokolom kobcovitým a nahnuté to budú mať aj ďalšie druhy. Na záver dodáva: “Ďalšie zhoršenie stavu určite neunikne našej detailnejšej pozornosti ani Európskej komisii, ktorej MŽP SR pravidelne reportuje stav ochrany druhov európskeho významu. Prirodzene je preto najvyššou prioritou SOS/BirdLife Slovensko hľadať riešenia pre ich prežitie. Ak nie je ochrana prírody prioritou MŽP SR, postavia sa občania a občianska spoločnosť za ochranu slovenských stepí?“
Viete, čo je step?
Step je bióm mierneho podnebného pásma, na ktorom dominuje trávnatý povrch s rozptýlenými krami. Stepi v Maďarsku, Poľsku, na Ukrajine, Rumunsku, Srbsku, Chorvátsku, Slovinsku, Rakúsku a Slovensku patria do tzv. stepného regiónu Panónskej nížiny. LIFE program – Program LIFE je finančným nástrojom Európskej únie pre oblasť životného prostredia a ochrany klímy. Od roku 1992 sa vďaka programu LIFE podarilo zrealizovať takmer 5 500 projektov v celej EÚ a v tretích krajinách (zdroj: web stránka MŽP SR). Program LIFE je finančný nástroj priamej projektovej podpory z Európskej komisie, čo znamená, že ak projekty LIFE nebudeme realizovať na Slovensku, financie poputujú do iných krajín.