Vďaka zimnej zelenine si môžete aj po skončení zberu jesennej úrody vychutnať čerstvú zeleninu z vlastnej záhrady. Existujú totiž druhy, ktoré nielenže vydržia mrazivé teploty, ale prvý mráz môže dokonca zlepšiť ich chuť – premenou škrobu na cukor. Aj bez mrazu sa pri nízkych teplotách spomalí metabolizmus rastlín, čím sa cukor a iné arómy hromadia v listoch, koreňoch a hľuzách.
Pestovanie zimnej zeleniny vám ušetrí návštevu supermarketu a umožní pripraviť chutné sezónne jedlá bez nutnosti dopĺňať vitamíny vo forme doplnkov stravy. Medzi typickú zimnú zeleninu patria druhy kelu, niektorá koreňová zelenina a mrazu odolné listové zeleniny.
Obľúbené druhy zimnej zeleniny
Valeriánka poľná,
známa aj ako poľníček, je tradičná zimná zelenina. Malé tmavozelené listy rastú v ružiciach a majú jemnú orieškovú chuť. Výsev sa začína v auguste a môže pokračovať až do októbra. Poľníček dobre znáša mráz a rastie na slnečných alebo polotienistých miestach. Pri chladných nociach ho môžete prikryť čečinou alebo textíliou. Pri zbere režte tesne pri koreňovom krčku, aby sa ružice nerozpadli. Zo zimného poľníčka si môžete pripraviť šalát s opekanou slaninou a krutónmi. Odporúčané odrody zahŕňajú ‚Dunkelgrüner Vollherziger‘ alebo ‚Valentin‘.
Foto: SHUTTERSTOCK
Barborka obyčajná
je u nás prakticky neznáma zelenina. Prezýva sa aj zimná žerucha, má korenistú chuť a obsahuje množstvo vitamínu C. Považuje sa za rastlinu čistiacu krv, podporujúcu chuť do jedla a odvodňujúcu. Rastlina tvorí listové ružice a dobre znáša mráz. Vysieva sa od júna do septembra na výživnú, vlhkú pôdu. Zber sa začína na jeseň, asi 8–12 týždňov po výseve. Čerstvo nasekaná je skvelá do šalátov alebo na chlieb.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kel kučeravý
je vitamínová bomba. Mrazivé teploty zjemňujú jeho chuť a dodávajú mu sladkosť. Kel kučeravž rastie na vysokých stonkách s kučeravými modrastými listami. Tento druh je bohatý na bielkoviny, železo, draslík a vápnik. Listy sa zbierajú jednotlivo a často sa kombinujú s mäsovými jedlami, ale sú populárne aj do vegetariánskych receptov. Dôležité je kel pomaly dusiť, aby sa zachovali všetky živiny.
Foto: SHUTTERSTOCK
Čítajte viac Zvládne mráz, je výživný a chutný. Prečo je kel odolnou, nenáročnou zeleninou skvelou do zimného jedálneho lístka?
Paštrnák
je podobný petržlenu, ale má sladšiu chuť, ktorú ešte zlepší prvý mráz. Na uskladnenie sa odporúča uloženie do debničky s pieskom, ako v prípade ostatnej koreňovej zeleniny. Paštrnák je vhodný do nákypov, polievok či pyré. Ide o zeleninu s vysokou energetickou hodnotou. Bohatý je však aj na vitamín C a ľahko stráviteľné bielkoviny. V koreni nájdete alkaloid pastinacín, ktorý tlmí kŕče hladkého svalstva. Draslík pomáha znižovať množstvo vody v ľudskom organizme a regulovať krvný obeh. Éterické oleje priaznivo pôsobia na nervovú sústavu a zlepšujú trávenie. Sušené semená sa niekedy využívajú ako korenie, v čajových zmesiach pôsobia proti nafukovaniu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Topinambur
je trváca rastlina. Jeho hľuzy sa zbierajú od októbra do marca. Sú bohaté na bielkoviny, minerály a vitamíny. Konzumovať ich možno surové alebo varené ako zemiaky. Sú skvelou potravinou pre ľudí trpiacich cukrovkou.
Foto: SHUTTERSTOCK
Pór
Mrazivému zimnému počasiu bez problémov odolá aj pór zimný (napríklad odrody ‘Titus’ a ‘Elefant). Botanicky ide o mrazuvzdornú dvojročnú rastlinu, teda sa nemusíte báť, nechať ju na hriadke. Pór ďalej porastie aj na jar budúceho roka, pričom bude dorastať a mohutnieť. Stvoly zimných odrôd sú kratšie ako letných, preto na prihŕňanie pôdou (bielenie) nereagujú tak výrazne, ale sú o to hrubšie. Aby pôda na hriadke hneď nepremrzla, praktické je, nastlať ju okolo póru, ale aj iných druhov zimujúcich vonku lístím a čečinou. Tak si budete môcť úrodu pohodle pozberať aj pri teplotách blízkych nule.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kvaka
bola dôležitou potravinou po prvej svetovej vojne. Vzhľad buliev sa môže mierne líšiť, no na využití, chuti či zdravotných benefitoch nestratíte, hoc zvolíte ktorúkoľvek. Najviac pestované sú kvaky so žltou dužinou, u nás napríklad ‘Helenor’ a ‘Dalibor’, fialovú šupku a bielu dužinu má ‘Brora’. Je to ideálna zelenina do zásoby na zimu. Ak ju pestujete s týmto cieľom, na zber máte kopec času až do obdobia tesne pred prvým silným mrazom. Buľvy znesú až –10 °C. Kvaku môžete podávať ako prílohu, no aj hlavné jedlo. Opečená na olivovom oleji zvonku karamelizuje a zosladne. Výborná je s kuskusom, no i pečená s cibuľou, cesnakom, cviklou, a s inou zeleninou. Na záver stačí pridať len čerstvé bylinky. Šaláty teplé aj studené, polievky či ako náhrada zemiakov na všetky spôsoby. Kvaka sa zíde vždy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Cvikla
je jednou z najobľúbenejších zimných zelenín. Buľvy môžu byť guľaté alebo valcovité, s červenou, žltou či bielou dužinou. Obsahuje množstvo minerálov (vápnik, fosfor), vitamíny a kyselinu listovú, ktorá podporuje delenie buniek. Farbivo betanín pomáha predchádzať kardiovaskulárnym ochoreniam. Cvikla sa zberá pred prvými mrazmi. Na uskladnenie sa odporúča uložiť ju do debničiek s vlhkým pieskom pri teplote 1–3 °C. Pred konzumáciou ju varte so šupkou, ktorá sa potom ľahko ošúpe. Obľúbená je odroda ‚Pink Lady‘ s jemnou chuťou. Cvikla sa dá konzumovať surová, vo forme štiav, varená aj pečená ako príloha či súčasť šalátov.