Pôda je pre nás všetkých nenahraditeľná – je to miesto, kde rastie naša potrava, kde sa uchovávajú dôležité živiny a kde je uchovávaný aj uhlík, ktorý by inak prispieval k globálnemu otepľovaniu. Čo však možno neviete, je, že časť práce v tomto procese odvádzajú aj malí a často neviditeľní obyvatelia pôdy – pôdne živočíchy. Nedávna štúdia, ktorú vykonal tím vedcov z Českej republiky, Nemecka a Francúzska, ukazuje, ako títo drobní tvorovia ovplyvňujú tvorbu a stabilitu pôdnej organickej hmoty – a tým aj naše schopnosti efektívne spravovať uhlíkové zásoby.
Foto: Frank Ashwood
Ako pôdne živočíchy pomáhajú uchovávať uhlík?
Pôdna fauna má zásadný vplyv na to, akým spôsobom sa organická hmota v pôde rozkladá a ukladá. Tento proces zahŕňa dva základné typy organickej hmoty – labilnú, ktorá v pôde pretrváva iba niekoľko dní až niekoľko rokov, a minerálne viazanú, ktorá sa v pôde stabilizuje po stáročia. Pôdne živočíchy ovplyvňujú oba tieto typy hmoty a tým pádom aj celkovú schopnosť pôdy uchovávať uhlík.
Čítajte viac Už na ne nepoviete fuj! 6 faktov o užitočnosti dážďoviek, pre ktoré ich viac nevyhodíte z hriadky ani nedáte hydine
Ako presne to robia?
Podľa štúdie sú tri hlavné spôsoby, ktorými pôdne živočíchy pôsobia na pôdu: transformácia, translokácia a požieranie mikroorganizmov. Pôdne živočíchy najprv rozkladajú rastlinné zvyšky, chemicky a fyzikálne ich premieňajú a vyvrhujú vo forme výkalov (transformácia). Následne sa starajú o presúvanie týchto zvyškov v pôdnom profile – nielen vertikálne, ale aj horizontálne (translokácia). A napokon, tým, že požierajú mikroorganizmy, ovplyvňujú zloženie a početnosť mikrobiálneho spoločenstva v pôde.
Čo ešte o pôdnych živočíchoch nevieme?
Aj keď vedci dobre rozumejú tomu, ako pôdne živočíchy ovplyvňujú biogeochemické cykly, stále existuje mnoho neznámych, najmä pokiaľ ide o konkrétny vplyv na ukladanie uhlíka. Napríklad, akým spôsobom konkrétne ovplyvňujú mechanické a kvantitatívne aspekty labilnej a minerálne viazanej organickej hmoty, nie je zatiaľ dostatočne preskúmané. „Veľmi nás prekvapil nedostatok štúdií, ktoré by sa zamerali práve na tento aspekt. Tento nedostatok bráni efektívnemu využívaniu pôdy na zadržiavanie uhlíka,“ hovorí Gerrit Angst, hlavný autor štúdie z Biologického centra Akadémie vied ČR a iDiv.
Čítajte viac Pôda a substrát: Viete, aký je medzi nimi zásadný rozdiel? Plus tipy, ako si poradiť s nie úplne ideálnou pôdou v záhrade
Ako môže budúci výskum pomôcť?
Autori štúdie sa zhodujú na tom, že budúci výskum by sa mal sústrediť na koordinované a medziodborové štúdie, ktoré budú skúmať viac pôdnych druhov a zahŕňať rôzne vedecké metódy, ako sú izotopové, mikrobiálne a molekulárne techniky. „Ak chceme efektívne hospodáriť s pôdou ako s úložiskom uhlíka, musíme do našich modelov zahrnúť aj pôdnu faunu. Len tak budeme schopní využívať pôdu nielen ako zdroj potravy, ale aj ako zásobáreň živín a uhlíka v tejto rýchlo sa meniacej dobe,“ uzatvára profesor Nico Eisenhauer, ďalší autor štúdie z iDiv a Lipskej univerzity.