Základné pravidlo pri plánovaní hriadok so zeleninou je:
čím častejšie sa rôzne druhy striedajú, tým lepšie sa využijú živiny uložené v pôde. Na malých hriadkach stačí, ak si do poznámkového bloku, kalendára alebo záhradného denníka zapíšete, ktoré druhy ste kedy a kde zasiali alebo zasadili. Pomôže tiež jednoduchý nákres. Vo väčších záhradách s rozsiahlejšími plochami môže pomôcť kreslenie v mierke, aby ste si zachovali prehľad.
Záznamy za posledné štyri roky slúžia ako základ pre aktuálne plánovanie
Dôležité je mať aspoň základné vedomosti o tom, ktoré druhy zeleniny patria do akej rastlinnej čeľade. To platí najmä v prípade, ak pestujete viaceré príbuzné druhy. Kapusta, brokolica či kel sú všetko rastliny z čeľade kapustovité (Brassicaceae), no v tomto zmysle k nim patria aj reďkovky, reďkvi či mnohé obľúbené rastliny zeleného hnojenia, napríklad horčica. Aby sa predišlo výskytu koreňových chorôb, ako je častá nádorovitosť hlúbovín, tieto kultúry by sa nemali opäť sadiť na rovnakom mieste skôr ako každé štyri roky.

Existujú však aj výnimky
Pri rastlinách z čeľade kapustovité, ako reďkovky, eruka (rukola) a žerucha s extrémne krátkou vegetáciou sú „porušenia“ tohto základného pravidla povolené. Ak kombinujete striedanie plodín a zmiešanú kultúru, môžete pravidlá trochu uvoľniť. Cez vonné látky a výlučky koreňov sa rôzni susedia na hriadke navzájom podporia v raste a ochránia sa pred chorobami či najbežnejšími škodcami.

Dobré a zlé susedské vzťahy na hriadke
Skutočné „nepriateľstvá“ sú medzi rastlinami zriedkavé, preto si zvyčajne stačí zapamätať len niekoľko druhov, ktoré spolu naozaj nevychádzajú. Aj rozdelenie zeleniny podľa jej nárokov na živiny do skupín (tratí), nemusí byť také striktné. V zmiešaných výsadbách by ste mali zvýšené nároky na živiny, ktoré majú napríklad brokolica a plodová zelenina ako rajčiny a paprika, pokryť cielenými dávkami hnojiva. Naopak, menej náročné druhy ako hrach alebo fazuľa kríčková prosperujú vynikajúco aj v prípade, že ponuka živín bude občas trochu bohatšia.

Plánovanie striedania plodín
Aby sa pôda nevyčerpala, je dobré nechať každej hriadke pauzu štyri roky, než na ňu opäť zasadíte tú istú zeleninu. Vtedy hovoríme o striedaní plodín. Najlepšie je rozdeliť dostupnú plochu na štyri časti a každým rokom posunúť kultúry o jednu hriadku ďalej. Inšpirovať sa môžete napríklad týmito výsadbami:
- Hriadka 1: Brokolica, cvikla, reďkovky, fazuľa kríčková.
- Hriadka 2: Hrach, šalát hlávkový, šalát listový klasický aj s kučeravými listami (bordový/zelený).
- Hriadka 3: Rajčiny, paprika, cuketa, šalát ľadový, bazalka.
- Hriadka 4: Mrkva, cibuľa, mangold, fazuľa kríčková.

Bohatý zber na troch štvorcových metroch
Áno, aj na takejto, vlastne celkom malej pestovateľskej ploche, ktorú si dokážete pripraviť prakticky v každej záhrade, môžete dopestovať bohatú ponuku zeleninových druhov od jari až do jesene.
- Na jar teda hriadku s rozmermi 1,50 × 2 metre vysejte a vysaďte priesadami druhov s krátkou vegetáciou, ako je špenát, a skorý kaleráb. Oba druhy sú zrelé na zber za sedem až osem týždňov. Začiatkom apríla vysiaty cukrový hrach pripraví pôdu na pestovanie brokolice brokolice – hriadku obohatí o dusík. ďalej hriadku dopňte rôznofarebnými listovými šalátmi a reďkovkami..
- začiatkom leta môžete do výsadby doplniť ochranné letničky ako sú aksamietnice a nechtíky. Okrem mangoldu vysejte aj mrkvu a kôpor (podporí ju v klíčení). Po hrachu vysaďte priesady brokolice a pomedzi ne priesady stopkového zeleru, ktorý odpudzuje škodce kapustovín. Fazuľu kríčkovú v susednom riadku budú pred voškami chrániť saturejka. Po zbere listového šalátu bude mať cvikla dosť miesta na to, aby jej dorástli pekné hľuzy.
Ďalšie tipy na pestovanie zeleniny
- Zelené hnojenie je pre intenzívne využívané hriadky so zeleninou ako relaxačná pauza a zabezpečí, že pôda bude kvalitná počas mnohých rokov. Napríklad korene facélie sa rozprestierajú v hlbších vrstvách pôdy, čím ju kypria a kvety lákajú užitočné opeľovače.
- Zvýšené záhony sa na jar veľmi rýchlo ohrievajú a môžu sa osádzať už od polovice marca. Na novo zakladaných záhonoch sa v prvom roku uvoľňuje veľké množstvo živín, preto sa preferujú pre náročnejšiu, plodovú zeleninu, prípadne pre zeler. Od druhého roku je možné na týchto plochách pestovať aj menej náročné druhy ako šaláty, mrkvu, petržlen…