Šošovica jedlá (Lens culinaris) patrí medzi výživovo najhodnotnejšie strukoviny a jej pestovanie je možné aj v našich podmienkach. V porovnaní s fazuľou či hrachom ponúka vyšší obsah bielkovín, železa a ďalších dôležitých živín.
Rozmanitosť odrôd
Šošovica sa vyskytuje v rôznych farebných variáciách – od klasickej olivovozelenej až po červenú, čiernu či žltohnedú. Každý druh má svoje špecifiká v chuti aj využití, no v našich obchodoch je stále najbežnejšia drobnosemenná zelená odroda. Pre domácich pestovateľov je hlavnou výzvou dostupnosť semien, preto je dobré hľadať ich u špecializovaných dodávateľov.

Ako ju pestovať?
Šošovica je teplomilná rastlina, ktorá si vyžaduje dostatok slnečného žiarenia a skôr suchšie podmienky. Najlepšie sa jej darí v ľahších, dobre priepustných pôdach s neutrálnym až mierne zásaditým pH. Nevhodné sú ťažké, premokrené a kyslé pôdy, v ktorých rastlina trpí na plesňové ochorenia.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
- Ideálne stanovište je na teplom, slnečnom mieste.
- Pôda by mala byť kyprá, dobre prevzdušnená a chudobnejšia na dusík.
- Pred sejbou je vhodné pôdu prekypriť do hĺbky 5 cm a zbaviť burín.
Sejba
- Šošovica sa seje skoro na jar, od marca do apríla, do riadkov vzdialených 25 až 30 cm.
- Semená sa umiestňujú do hĺbky 3 až 5 cm a v riadku by mali byť aspoň 10 až 15 cm od seba.
- Klíči pri teplote okolo 4 až 5 °C a znáša aj mierne mrazy.

Starostlivosť
- Po vzídení rastlín je dôležité udržiavať porast bez burín.
- Šošovica nevyžaduje intenzívnu zálievku, no pri dlhšom suchu je dobré ju mierne zavlažiť.
- Podopieranie nie je nutné, no niektoré vyššie odrody môžu poliehať, najmä ak sú vystavené silnému vetru.
Kedy a ako zberať úrodu?
Šošovica dozrieva postupne, preto aj zber prebieha v niekoľkých etapách. Najlepší čas nastáva, keď dolné dve tretiny strukov zožltnú a semená v nich začnú tvrdnúť. Pri teplom a suchom počasí je ideálne kontrolovať porast každé dva až tri dni, aby sa predišlo praskaniu strukov a vypadávaniu semien.
Po zbere sa šošovica nechá dosušiť, následne sa vylúskava a uskladňuje v suchu a tme podobne ako iné strukoviny.
Karí z červenej šošovice s chlebovými plackami
Prečo zaradiť šošovicu do jedálneho lístka?
Okrem toho, že je šošovica bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, obsahuje aj železo, vápnik, selén a významné množstvo vitamínov skupiny B. Má nízky obsah tukov a vysoký podiel vlákniny, vďaka čomu prospieva tráveniu, stabilizuje hladinu cukru v krvi a pomáha znižovať cholesterol. Pravidelná konzumácia môže podporiť zdravie srdca a zlepšiť krvotvorbu.
Zaujímavosti o šošovici
- V minulosti bola šošovica jednou z hlavných strukovín v jedálničku našich predkov.
- Červená šošovica neobsahuje šupku, preto je ľahšie stráviteľná a rýchlejšie sa varí.
- Čierna šošovica, známa aj ako beluga, je mimoriadne bohatá na antioxidanty.
- V Indii je šošovica základnou potravinou a používa sa v množstve tradičných jedál, napríklad v dahl.

Pestovanie šošovice v záhrade je jednoduché a vďaka jej výživovej hodnote sa určite oplatí zaradiť ju do svojho jedálneho lístka. Ak hľadáte plodinu, ktorá obohatí vašu záhradu aj kuchyňu, šošovica je skvelou voľbou.
