Otázka, či brečtan ničí stromy, sa rieši už od starovekého Grécka. Na pohľad je táto vždyzelená popínavá rastlina prínosom pre záhradu, pretože aj v hlbokej zime malebne a sviežo zeleno pokrýva kmene stromov. Napriek tomu sa často šíri tvrdenie, že brečtan stromy poškodzuje a postupne ich ničí. Poďme sa pozrieť, čo je skutočne mýtus a čo pravda.
Mýtus 1: Brečtan, zlodej slnka
Na prvý pohľad to vyzerá jednoznačne: brečtan ničí stromy, pretože im kradne svetlo. Ak sa brečtan šplhá po mladých stromoch, môže to byť skutočne pravda, pretože dlhodobý nedostatok svetla vedie k odumieraniu rastlín. Brečtan môže dorásť až do výšky 20 metrov, čo znamená, že ľahko dokáže celkom prerásť malé dreviny. Vo väčšine prípadov však brečtan rastie len na starých a mohutných stromoch, na ktoré ho človek zvyčajne vysadí účelne.
Ako je to naozaj?
Až na výnimky mladých stromov, ktoré brečtan naozaj dokáže poškodiť, pre dospelé stromy nepredstavuje takmer žiadne riziko. Z biologického hľadiska je dokonca prínosné, že brečtan využíva akékoľvek dostupné opory, vrátane stromov, aby sa dostal k svetlu. Stromy sú však rovnako „inteligentné“ a svoje fotosyntetické listy umiestňujú na tenké konáre v hornej a bočnej časti koruny, kde majú dostatok slnečného žiarenia. Brečtan sa naproti tomu tiahne po kmeni a vystačí si s minimom svetla, ktoré prenikne do všetných úrovní koruny. Konkurencia o svetlo teda vo väčšine prípadov medzi stromami a brečtanom neexistuje.
Čítajte viac Ničí strechy, búra pergoly, láme opory a ťahá sa desiatky metrov po záhrade. Naozaj je vistéria taká nezvládnuteľná?
Mýtus 2: Brečtan spôsobuje statické problémy
Tento mýtus existuje v troch rôznych podobách, z ktorých v každej je čiastočná pravda.
- Prvý variant tvrdí, že drobné alebo choré stromy zahynú, ak ich pokryje vitálny brečtan. Toto je žiaľ pravda, pretože oslabené stromy strácajú stabilitu aj bez prítomnosti popínavých rastlín. Ak sa k nim pridá ešte aj hmotnosť brečtanu, môžu sa rýchlejšie zlomiť. Vo všeobecnosti je však tento jav v záhradách veľmi zriedkavý.
- Druhý variant hovorí, že keď sa kmene brečtanu stanú robustnými a masívnymi, môžu tlačiť na kmeň stromu. Stromy sa v takýchto prípadoch skutočne snažia brečtanu vyhnúť a menia svoj rast, čo v dlhodobom horizonte môže ovplyvniť ich stabilitu.
- Tretí variant upozorňuje, že ak brečťan prerastie celú korunu stromu, mladé alebo oslabené jedince môžu pri silnom vetre ľahšie spadnúť. V zime sa v hustom brečtene navyše hromadí sneh, čo môže spôsobiť lámanie konárov.
Mýtus 3: Brečtan ako parazit
Grécky filozof Theofrastos (okolo 371–287 pred Kr.) považoval brečťan za parazita, ktorý vysáva zo stromov vodu a živiny.
Ako je to naozaj?
Brečtan vytvára dva typy koreňov: prízemné, ktoré čerpajú živiny a vodu z pôdy, a prichytávacie, ktoré mu pomáhajú len pri šplhaní. Stromy sú preto v bezpečí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mýtus 4: Brečtan strom „uškrí“ a dusí
Husté porasty brečtanu môžu vytvárať dojem, že stromy pod ním odumreli.
Ako je to naozaj?
Brečtan v skutočnosti chráni citlivé stromy pred slnkom a mrazom. Nie je popínavá liana, ktorá by sa ovíjala okolo kmeňa a dusila ho. Rastie zväča iba na jednej strane smerom k svetlu a neobalí strom celý.
Foto: SHUTTERSTOCK
Brečtan je skvelý pre ekosystém záhrady. Pokiaľ sa udržiava pod kontrolou, nenapácha viac škody než iné rastliny a poskytuje mnohým organizmom ukryt a miesto na život.
