Systém hnojenia, podobne ako u ovocných stromov, delíme do dvoch hlavných období: pred a po vysadení.
Príprava pôdy pred vysadením
Kľúčové je zabezpečiť optimálne podmienky pre dobré ujatie a rast rastlín, ako aj pre budúcu tvorbu plodov:
- Na základe zisteného pH, druhu pôdy a nárokov vysádzaných druhov sa stanovujú dávky vápenatých hnojív (napr. uhličitan vápenatý alebo dolomitický vápenec).
- Odporúča sa aplikovať 4 až 8 kg maštaľného hnoja na štvorcový meter. Najnáročnejšie sú ríbezle čierne, kde sa využíva horná hranica dávkovania.
- Ideálne na základe agrochemického rozboru pôdy je potrebné doplniť fosfor, draslík a horčík. Tieto živiny sú esenciálne pre budúci rast a úrodnosť.
Ideálne rozpätie pôdnej kyslosti pre drobné ovocie
| Ovocný druh | pôdna reakcia (pH) |
|---|---|
| Ríbezle, egreše | 5,5–7,0 |
| Maliny, černice | 6,0–7,0 |
| Jahody | 5,5–6,5 |
| Čučoriedky, brusnice | 4,2–5,0 |
Čítajte viac Pestujte čučoriedky ako profík: Všetko, čo potrebujete vedieť o pôde, výsadbe, reze a bohatom zbere v jednom článku
Starostlivosť po vysadení
Po vysadení drobného ovocia je dôležité dlhodobo sledovať výživový stav pôdy:
- Počas celej vegetácie sa pravidelne kontroluje hodnota pH a obsah prístupných živín. Ak bola pôda správne pripravená, nie sú potrebné špeciálne hnojivové zásahy až do začiatku rodivosti.
- Spolu s ochranou proti chorobám a škodcom sa odporúča doplnková listová výživa pomocou kvapalných alebo vodorozpustných hnojív obsahujúcich makro- a mikroživiny.
- Po vstupe rastlín do rodivosti (s výnimkou jahôd) sa zavádza 3– až 4-ročný cyklus hnojenia organickými hnojivami. Ideálne v jesennom období sa aplikujú 3–4 kg maštaľného hnoja na štvorcový meter.
- Udržiavacie vápnenie sa realizuje v 4-ročných cykloch tiež na jeseň, pričom sa aplikuje samostatne od organických hnojív. Pri tejto operácii je nutné rešpektovať optimálne hodnoty pôdnej kyslosti pre jednotlivé druhy ovocia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Hnojenie dusíkom
Dusík zohráva v živote rastlín významnú úlohu, avšak jeho dávkovanie je potrebné prispôsobiť:
- Nadmerné dávky dusíka môžu znižovať obsah vitamínu C, pektínov, sacharidov a kyselín v ovocí.
- Príznaky nedostatku tejto živiny zahŕňajú malé žltozelené listy, ktoré neskôr prechádzajú do červenej farby a opadávajú, oneskorený rast letorastov, zníženú násadu kvetov a malé, menej kvalitné bobule.
- Medzi vhodné dusíkaté hnojivá pre drobné ovocie patrí močovina, síran amónny, liadok amónny, z viaczložkových napr. Cererit, Slovcerit a vodorozpustné hnojivá s obsahom makro- a mikroživín.
Ročná normatívna dávka dusíka sa väčšinou rozdeľuje na dve časti – dve tretiny pri pučaní a jedna po odkvitnutí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Minerálne živiny: fosfor, draslík a horčík
Tieto sa aplikujú jednorazovo, najčastejšie na jeseň:
- Fosfor: jeho nedostatok sa prejavuje tmavozelenými listami s bronzovým leskom a obmedzenou tvorbou kvetov, čo následne znižuje úrodu.
- Draslík: nedostatok spôsobuje typickú okrajovú spálu listov. Preto je dôležité používať síranovú formu draslíkových hnojív – najmä u červených ríbezlí, ktoré sú mimoriadne citlivé na chloridy. Ríbezle čierne sú síce odolnejšie, no medzi odrodami môžu existovať značné rozdiely.
- Horčík: jeho deficit sa vyskytuje prevažne na ľahkých, kyslých piesočnatých pôdach alebo pri prehnojení draslíkom. Prejavuje sa mramorovitosťou listov a zníženou kvalitou plodov. Na nápravu sa používa síran horečnatý alebo dusičnan horečnatý, pričom je možné ich aplikovať do pôdy alebo ako listovú výživu.
Foto: SHUTTERSTOCK