Lišajníky na stromoch: Tichý nepriateľ ovocných sadov, alebo prirodzená súčasť ekosystému? Pravda vás prekvapí

Skutočne by ste mali každoročne odstraňovať tieto organizmy z kmeňov a konárov ovocných stromov, alebo ide len o pretrvávajúcu mylnú predstavu?

Čo sú lišajníky?

Lišajníky sú symbiotické organizmy, ktoré vznikajú spolužitím huby a fotosyntetizujúceho partnera, ktorým je najčastejšie zelená riasa alebo sinica. Tento vzájomne prospešný vzťah im umožňuje prežívať v extrémnych podmienkach, kde iné organizmy životaschopné nie sú. Lišajníky rastú na skalách, budovách, kmeňoch stromov i na umelých povrchoch. Zo vzduchu čerpajú vodu a živiny, nepoškodzujú rastliny ani dřeviny, na ktorých rastú. Huba v ich zložitej stielke poskytuje mechanickú ochranu a udržiava vlhkosť, kým fotosyntetizujúce organizmy zabezpečujú produkciu organických látok.

Foto: SHUTTERSTOCK

lišajníky, ovocné stromy Lišajníky v sadoch sú často neprávom obviňované zo škôd na stromoch. Nie sú parazitmi a ich prítomnosť neovplyvňuje zdravotný stav drevín. Skutočným problémom môže byť hustá, nevhodne udržiavaná koruna stromu, nedostatok prúdenia vzduchu alebo nadmerne vlhké podmienky.

Sú lišajníky na stromoch škodlivé?

Na rozdiel od rôznych mýtov, lišajníky nie sú parazity. Nevysávajú z drevín žiadne živiny a nezasahujú do ich vnútorných pletív. Nemôžu teda spôsobiť spomalenie rastu, znižovanie úrody ani odumieranie stromov. Napriek tomu sa niektoríé pestovatelia obávajú nadmernej prítomnosti lišajníkov, pretože:

• Môžu poskytovať úkryt pre niektoré škodce – v hustých stielkach sa môžu skrývať prezimujúce larvy niektorých druhov hmyzu.
• Zadržiavajú vlhkosť – v niektorých klimatických podmienkach to môže prispieť k rozvoju hubových chorôb.
• Mohli by zakrývať poškodenia kôry – ak sa pod lišajníkmi nachádzajú praskliny alebo infekcie, pestovateľ si ich nemusí včas všimnúť.

Avšak, tieto faktory neznamenajú, že by ste sa lišajníkov museli zbavovať za každú cenu. Ich prítomnosť je v sadoch prirodzená a svedčí o čistom ovzduší.

Čítajte viac Chcete trávnik bez machu? Vyhnite sa 5 častým chybám v starostlivosti a dosiahnete zelenú plochu, ktorá vydrží

Ako prípadne regulovať rast lišajníkov?

Ak sa rozhodnete lišajníky odstrániť, je vhodné zvoliť neinvazívne metódy:

1. Jemnou kefou na drevo – najlepšie v suchom počasí, kedy sa stielky lepšie odlupujú.
2. Aplikáciou vápenného mlieka – v jesennom alebo zimnom období sa kmene stromov natierajú vápennou suspenziou, ktorá má mierny dezinfekčný účinok a obmedzuje rast lišajníkov.
3. Použitím meďnatých postrekov – v niektorých prípadoch môžete použiť postrek s obsahom medi (napr. Kuprikol), ale len v nevyhnutných prípadoch, aby nedošlo k narušeniu mikrobiologickej rovnováhy v sade.

Naopak, vyhnite sa agresívnym metódam, ako je drhnutie stromov ostrými kefami, vysokotlakové čistenie, použitie octu alebo aplikácia silných chemikálií (napr. zelená skalica v nevhodnej koncentrácii), pretože tieto postupy môžu poškodiť kôru stromov a oslabiť ich vitalitu.

Foto: SHUTTERSTOCK

lišajníky, ovocné stromy, kefa Lišajníky zo stromov odstraňujte pomocou drôtenej, ale jemnej kefy. Zachytávajte ich do plachty alebo si podložte kartón.

Čítajte viac V lišajníkoch objavujú látky s možným využitím v medicíne

Kedy sa lišajníkov netreba obávať?

Ak sú stromy v sade zdravé, dobre rastú a rodia, nie je potrebné sa lišajníkmi zaoberať. Môžu byť dokonca užitočné:

• Slúžia ako ukazovatele čistého ovzdušia.
• Prispievajú k biodiverzite sadu.
• Poskytujú priestor pre prirodzených predátorov škodcov, ako sú lienky či lumky.

Foto: Ján Elečko

lisajnik Aj po stámiliónoch rokoch stále platí, že lišajník nevznikne len tak. „Nevyklíči“ kdesi na skale ako náhodne priviate semeno. Členov lišajníka k spolupráci dotlačí prostredie a jeho podmienky.