V mnohých starších záhradách hlavne na vidieku sa aj dnes môžete stretnúť so starými odrodami ruží, ktoré sú pravdepodobne pozostatkom odolných kultivarov pestovaných v minulosti na šľachtických sídlach. Tieto ruže sa do súkromných záhrad dostali najmä po druhej svetovej vojne, keď panské parky a záhrady začali chátrať. Obyvatelia vidieckych oblastí si vtedy odniesli, čo sa dalo zachrániť, a medzi prenesenými rastlinami boli určite aj ruže. Vďaka ich nenáročnosti a schopnosti rozmnožovať sa koreňovými výhonkami nebol problém vypestovať ich v domácom prostredí. Takto sa ruže šírili od záhrady k záhrade, medzi obcami a niekedy aj do vzdialenejších regiónov.
Pôvod a historické súvislosti
Ako sa tieto ruže dostali do panských záhrad, môžeme len odhadovať na základe historických prameňov. Damascénske ruže a odroda ‘Persian Yellow’ sa na územie Slovenska pravdepodobne dostali cez Turkov alebo križiakov, ktorí ich priniesli zo Sýrie a Turecka. Významnou osobnosťou v histórii pestovania ruží bola grófka Mária Henrieta Choteková z Dolnej Krupej, ktorá už na začiatku 20. storočia vybudovala jedno z prvých rozárií v Európe. Neskôr sa venovala ich rozmnožovaniu a predaju, pričom zostavila aj katalóg ponúkaných odrôd z roku 1929, kde uviedla až 885 kultivarov. Takíto pestovatelia sa nachádzali aj inde v Európe, napríklad Hermann Kiese v Nemecku, Jan Böhm v Česku či Árpád Mühle v dnešnom Rumunsku. Ich práca nám dnes môže slúžiť ako inšpirácia pri výbere ruží do vidieckych záhrad. Hoci mnohé staré odrody v nich stále prežívajú, noví majitelia ich často bez rozmyslu nahrádzajú modernými odrodami, ešte predtým, než stihnú zakvitnúť a ukázať svoju krásu. Takto prichádzame o cenné dedičstvo, ktoré bolo desaťročia súčasťou záhrad našich predkov.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kde možno vidieť historické ruže dnes?
Ak chcete vidieť staré odrody ruží na vlastné oči, oplatí sa navštíviť miesta, kde sa im stále venuje pozornosť. Jedným z najvýznamnejších miest na Slovensku je rozárium v Dolnej Krupej, kde grófka Choteková vytvorila slávnu zbierku ruží. V Česku patria k najznámejším historické záhrady v Lednici a Kroměříži, kde sa tiež zachovali cenné exempláre. V Rakúsku a Maďarsku môžete obdivovať ruže v parkoch viedenského Schönbrunnu či v historických záhradách Budapešti. Okrem veľkých rozárií však možno staré ruže objaviť aj v súkromných záhradách nadšencov, ktorí ich uchovávajú ako súčasť dedičstva minulých generácií.
Foto: Národní památkový ústav ČR - Libor Sváček
Odrody, ktoré si zaslúžia pozornosť
Pri výbere ruží do vidieckych záhrad by ste sa mali sústrediť na odrody, ktoré sú odolné proti mrazu, suchu a nenáročné na pôdu aj údržbu. Navyše, mnohé z nich vynikajú veľkosťou, farbou a vôňou kvetov.
- ‘Complicata’ – vyššia (1,5 m), s veľkými, žiarivo ružovými, jednoduchými a voňavými kvetmi.
- ‘Officinalis’ (‘Rose de Provins’) – dorastá do 1 m, poloplné červeno-fialové kvety silne voňajú, kedysi sa používala v ľudovom liečiteľstve.
- ‘Rosa Mundi’ (‘Versicolor’) – mutácia lekárnickej ruže s nepravidelnými ružovými pásikmi na kvetoch.
- ‘Tuscany Superb’ – tmavočervenofialové kvety s nápadnými žltými tyčinkami.
- ‘Violacea’ (‘La Belle Sultane’) – podobná ‘Tuscany Superb’, ale takmer bez ostňov.
- ‘Trigintipetala’ – veľké, plné, ružové a voňavé kvety, dorastá do 1,5 m.
- ‘Damascena semperflorens’ (‘Autumn Damask’) – opakovane kvitnúca odroda s oranžovými šípkami.
- ‘Ispahan’ (‘Pompon des Princes’) – bohato kvitnúca sýtoružovými kvetmi.
- ‘Léda’ (‘Painted Damask’) – biela s karmínovými okrajmi.
- ‘Celestial’ – z ruže bielej (alba), vysoký ker s poloplnými, voňavými svetloružovými kvetmi.
- ‘William Lobb’ – machovka s tmavofialovými kvetmi, ktoré pri dokvitaní sivosivejú.
- ‘Rose du Roi’ – portlandská ruža s karmínovofialovými, plnými kvetmi.
- ‘Variegata di Bologna’ – borbonka s veľkými strakatými kvetmi.
- ‘Morlettii’ – svetloružové, vzdušné kvety na 2,5 m dlhých výhonkoch.
- ‘Agnes’ – odolná kerovitá ruža s jantárovo žltými kvetmi.
- ‘Roseraie de l’Hay’ – bordovofialové kvety na dvojmetrovom kríku.
- ‘William’s Double Yellow’ – pravdepodobne neznáma ruža z Radavy, žltá, poloplná, voňavá, rozrastajúca sa koreňovými výhonkami.
Tieto odrody sú len zlomkom z bohatej škály historických ruží vhodných do vidieckych záhrad. V zozname napríkald nenájdete anglické ruže, hoci aj tie sú vhodné do tradičných záhrad, no sú témou na samostatný článok.
Ako a kde ich pestovať
Aby ruže dobre prospievali, potrebujú slnečné miesto chránené pred silným vetrom. Pôda by mala byť hlboká a skôr ílovitá, nie príliš ľahká ani podmáčaná. Hnojenie by malo byť primerané – najlepšie v predjarí kompostom a organickými hnojivami. S umelými hnojivami treba zaobchádzať opatrne, pretože môžu meniť fyzikálne vlastnosti pôdy a poškodzovať pôdnu faunu.