Podľa vinohradníka a vinára Jozefa Teplana je to aj dôsledok neustéleho pokroku v oblasti ekologickej ochrany viniča a dostupnosti moderných podporných prípravkov na stimuláciu imunitného systému rastlín. „Ekologické vinohradníctvo dnes nie je len trendom, ale nevyhnutnosťou, ktorá reaguje na klimatické zmeny a rastúcu citlivosť spotrebiteľov voči chémii v potravinách,“ hovorí Teplan.
Dôležitù úlohu v tomto procese zohráva aj šľachtiteľská práca zameraná na vytváranie rezistentných odrôd. Tieto nové hybridy kombinujú odolnosť voči hubovým chorobám a mrazu s kvalitatívnymi vlastnosťami klasických európskych odrôd. „Dnes už nie je potrebné vyberať si medzi kvalitnou chuťou a odolnosťou viniča. Moderné interšpecifické hybridy ponúkajú oboje,“ dodáva Teplan.
Foto: Jozef Teplan
Počiatky kríženia odrôd viniča
Pokusy o šľachtenie odrôd spájajúcich chuťové vlastnosti európskeho viniča a rezistenciu iných druhov začali už v roku 1878. Prvé hybridy pochádzali z Ameriky a vyznačovali sa vysokou mrazuvzdornosťou i odolnosťou voči hubovým chorobám a fyloxére. Neskôr sa do šľachtenia zapojili aj francúzski odborníci, ktorí vyvíjali odrody ako „Othello“ či „Baco noir“.
Foto: Jozef Teplan
Tieto prvé hybridy sa stali populárnymi v drobných vinohradoch, no mali aj nevýhody. Podľa Teplana sa vyznačovali napríklad silnou malinovo-jahodovou príchuťou, ktorá bola pri víne skôr nežiaduca. „Niektoré z týchto hybridov sa pestujú dodnes, ale moderné šľachtiteľské prístupy už dokážu eliminovať mnohé ich negatíva,“ vysvetľuje Teplan.
Čítajte viac TOP 5 úžasných odrôd viniča s rekordnými úrodami: získajte obrovské strapce aj sladké hrozno bez semien
Súčasný vývoj v šľachtení
Zatiaľ čo vo Francúzsku sa po druhej svetovej vojne od hybridov upustilo, v iných krajinách sa ich vývoj rozbiehal naplno. Dnes sa šľachtenie rezistentných odrôd aktívne rozvíja v Nemecku, Rakúsku, Česku, Maďarsku, Moldavsku, ale aj v Kanade či USA.
Každá krajina sa zameriava na vlastné priority. Napríklad v Českej republike sa vyvíjajú prevažne muštové odrody na kvalitnú výrobu vína, zatiaľ čo v Japonsku, Čine či krajinách bývalého ZSSR je hlavným cieľom šľachtenie stolových odrôd. Na Slovensku patria medzi popredných šľachtiteľov Ing. Korpás so synom a dvojica vinohradníkov Strelinger a Teplan.
Rezistentné odrody a ich vlastnosti
Moderné hybridy dnes spadajú pod označenie PIWI odrody. Vyznačujú sa genetickou rozmanitosťou a vysokým podielom ušľachtilej európskej genetiky, ktorý presahuje 70 percent, pri niektorých dokonca až 90 percent.
Miera rezistencie však nie je vždy rovnaká. Ako vysvetľuje Teplan: „Niektoré odrody sú mimoriadne odolné voči peronospóre, ale menej voči múčnatke. Preto sa pri ich pestovaní odporúča určitá doplnková ochrana.“
Dôležité sú aj mechanické vlastnosti strapcov. Voľné strapce a hrubšia šupka bobúľ dokážu minimalizovať riziko hniloby bez potreby chemickej ochrany. Odolnosť voči mrazu sa odvodzuje od genetického pôvodu a niektoré hybridy dokážu prežívať aj v extrémne nízkych teplotách.
Prečo neustále vznikajú nové hybridy?
Vinohradníctvo je dynamická oblasť, kde sa neustále hľada ideálna odroda – s vysokou odolnosťou, vynikajúcou chuťou a atraktívnym vzhľadom. „Vyšľachtiť vinič, ktorý bude rezistentný voči všetkým chorobám aj klimatickým podmienkam, je extrémne náročné. Preto sa každý rok objavujú nové hybridy, ktoré sa snažia priblížiť tomuto ideálu,“ vysvetľuje Teplan.
Aj keď cestička šľachtiteľov je plná výziev, dá sa povedať, že budúcosť ekologického vinohradníctva je v rezistentných odrodách. Sú kľúčom k udržateľnému pestovaniu a k výrobe kvalitných vín bez nadmernej chemickej ochrany.
