Vhodným miestom na jej pestovanie sú pergoly, altánky či ploty, kde zároveň poskytne príjemný tieň. Rod Actinidia zahŕňa viacero druhov, pričom pestovatelia ich delia na veľkoplodé (A. chinensis, A. deliciosa) a drobnoplodé (A. arguta, A. kolomikta, A. purpurea). Veľkoplodé druhy sú známe svojimi šťavnatými plodmi, no majú nižšiu mrazuvzdornosť. Drobnoplodé aktinídie sú odolnejšie a vhodnejšie do našich chladnejších oblastí.
Aspoň dve, alebo samoopelivú odrodu
Aktinídie sú dvojdomé rastliny, čo znamená, že na úrodu potrebujete samčiu aj samičiu rastlinu. Pri správnom pomere (1 samčia rastlina na 4 až 8 samičích) sa zabezpečí dostatočné opelenie. Niektoré moderné odrody sú však samoopelivé, čím odpadá nutnosť pestovať samčie rastliny.
Plody známe aj ako minikivi sú drobné, no s výraznou chuťou. Rastlina vyniká veľmi dobrou úrodnosťou a nenáročnosťou. Pokojne si ňou nechajte obrásť pergolu, altánok alebo stojisko pre auto. Získate tieň aj ovocie ako príjemný bonus.
Pestovateľské nároky a starostlivosť
- Aktinídie vyžadujú slnečné stanovište v závetrí. Najlepšie sa im darí v ľahkých piesočnatých pôdach s dostatkom humusu a nízkym obsahom vápnika. Veľmi citlivo reagujú na preschnutie pôdy, preto si vyžadujú pravidelnú závlahu, obzvlášť počas kvitnutia a dozrievania plodov. Okolie rastlín je vhodné udržiavať bez burín a pravidelne kypriť pôdu.
- Najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, keď majú rastliny dostatok času na zakorenenie. Dôležité je už vopred pripraviť opornú konštrukciu – môže to byť pevný kôl, drôtenka alebo pergola. Mladé rastliny je vhodné v zime chrániť čečinou či netkanou textíliou.
- Rezu aktinídií sa treba venovať pravidelne. Po výsadbe je dôležité zredukovať nadzemnú časť, aby sa podporil rast. V prvom roku sa odporúča ponechať len najsilnejšie výhonky, z ktorých sa vytvorí základ budúceho kra. Neskôr sa uplatňuje zmladzovací rez, pri ktorom sa odstraňujú vyrodené výhonky a skracuje sa rodivé drevo. Kvitnúce púčiky sa tvoria prevažne na jednoročných výhonkoch po 7. až 8. liste.
Foto: SHUTTERSTOCK
Odolnosť a riziká pestovania
- Veľkoplodé aktinídie majú obmedzenú mrazuvzdornosť, preto sa v našich podmienkach dajú pestovať len v teplejších oblastiach alebo pod fóliovými krytmi. Znášajú teploty do –15 °C, maximálne do –20 °C.
- Drobnoplodé druhy sú odolnejšie, vydržia aj –25 °C až –30 °C, čo z nich robí ideálnu voľbu do stredných a severných oblastí. Navyše sú menej náročné na pestovanie, pravidelne a bohato rodia a ich plody sú všestranne využiteľné. Obsahujú veľké množstvo vitamínu C a ďalších prospešných látok.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zdravotné benefity a odporúčania
- Kivi má schopnosť riediť krv, preto by sa mu mali vyvarovať ľudia s nízkou krvnou zrážanlivosťou, užívajúci lieky proti zrážaniu krvi a pred operáciou. Vyhnúť by sa mu mali aj ľudia trpiaci na oxalátové obličkové kamene, pretože obsahuje kalcium oxalátov. Na sociálnej sieti na to upozornil Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) Bratislava.
- Kivi je ovocie s veľmi nízkou energetickou hodnotou, ale je veľmi bohaté na vitamíny. „Obsahuje veľké množstvo antioxidantov, ako vitamín C, B, A, K a vitamín E. Obsahuje i kyselinu listovú, ktorá je dôležitá pre tvorbu červených krviniek. Ďalej obsahuje vitamín K, ktorý podporuje zdravie kostí,“ priblížila Natália Šranková z poradne zdravia RÚVZ Bratislava.
- Je bohaté taktiež na minerály ako vápnik, horčík a fosfor, ktoré sú taktiež dôležité pre zdravie kostí. „Ovocie obsahuje veľké množstvo draslíka, ktorý relaxuje cievne steny, čím pomáha znižovať krvný tlak,“ dodala odborníčka. Kivi je bohaté aj na vlákninu, ktorá v čreve nasáva vodu a tým upravuje konzistenciu stolice.
- S trávením taktiež pomáha enzým aktinidín, ktorý sa v kivi vyskytuje síce v malom množstve, ale „má signifikantnú úlohu, pretože pomáha rozkladať bielkoviny a tým pomáha tráviacim procesom“, ozrejmila Šranková.
Kivi obsahuje aj karotenoidy, ako luteín a zeaxantín, ktoré sú dobré pre zrak a prevenciu degenerácie očnej makuly. Má tiež schopnosť redukovať tuky v krvi a môže pomáhať zvyšovať kvalitu spánku.