Jednou z výhod trvaliek je ich schopnosť postupne sa rozrastať. Niektoré druhy však s pribúdajúcimi rokmi vytvárajú menej kvetov a začínajú od stredu odumierať. Vtedy je čas na ich omladenie delením. Platí jednoduché pravidlo: trvalky kvitnúce po júni sa delia na jar, zatiaľ čo tie, ktoré kvitnú v prvej polovici roka, je lepšie rozdeliť v období od augusta do septembra.

- Niektoré letné a jesenné trvalky sa však delia veľmi ťažko a horšie regenerujú. Lepšie im prospieva, ak ich ponecháte bez zásahu – časom sa stanú dominantnými prvkami záhrady. Medzi takéto druhy patria napríklad funkie (Hosta), astilby (Astilbe) či ploštičníky (Cimicifuga).
- Okrem nich existujú aj rastliny, ktoré majú husté prepletené nadzemné výhonky, takže delenie pri nich nie je prakticky možné. Patrí sem napríklad sidalka (Sidalcea) alebo gaura (Gaura).
- Podobne sa nedajú deliť rastliny s hlbokým kolovým koreňom, ako sú niektoré druhy bodliakov.
Väčšina trvaliek však delenie dobre znáša a dokonca ho po niekoľkých rokoch v záhone potrebuje. Ak začnú menej kvitnúť alebo v strede rásť redšie, je to signál, že ich treba rozdeliť. To platí napríklad pre hladkolisté a vankúšovité astry (Aster novi-belgii, Aster dumosus), helénium (Helenium) či kokardu (Gaillardia). Dobrým bonusom delenia je, že zároveň získate nové rastliny.
Pred výsadbou nových častí vždy pripravte záhon s čerstvou pôdou obohatenou o kompost alebo rohovinu. Aby delenie prebehlo úspešne, vyhnite sa nasledujúcim trom najčastejším chybám.
Chyba 1: príliš veľké časti rastliny
Trvalky nikdy nedeľte na príliš veľké kusy, pretože by sa neobnovili správne. Väčšine druhov vyhovujú oddelené časti veľké asi ako päsť. Dôležité je, aby mal každý oddelený kus 4 až 7 zdravých výhonkových pukov. Veľkosť delených častí sa môže líšiť podľa rastliny – menšie druhy (napríklad lomikameň) stačí deliť na menšie kúsky, kým veľké trvalky (napríklad rudbekie) môžu mať časti aj vo veľkosti mužskej päste.

Staré, odumierajúce časti v strede trsu neobnovíte, preto ich vyhoďte na kompost. Pred výsadbou každé oddelené miesto dôkladne skontrolujte, či nie je prerastené burinou, najmä pýrom alebo zádušníkom, a tieto rastliny odstráňte. Aj malé kúsky buriny môžu v novom záhone narobiť veľké problémy.
Chyba 2: nesprávna starostlivosť o korene
Niektoré trvalky, ako rebríček (Achillea) alebo chryzantémy, sa dajú ľahko rozdeliť len rukami či rycou vidlou. Iné, ako alstromérie (Alstroemeria) alebo fakľovky (Kniphofia), majú tvrdé korene a na ich delenie budete potrebovať ostrý nôž, prípadne rýľ.
Pri delených kusoch odrežte všetky uvoľnené korene, ktoré nie sú spojené s rastovým púčikom. Miesta rezu pri dužinatých koreňov upravte ostrým nožom tak, aby bola rana čo najmenšia a lepšie sa hojila. Ak sa delenie rastlín predĺži na niekoľko hodín, uložte ich do tieňa a zakryte vlhkou jutovinou alebo netkanou textíliou, aby nevyschli. Korene nikdy nenechávajte na prudkom slnku – rýchlo stratia vlhkosť a rastlina môže utrpieť šok.

Chyba 3: necháte rastliny po vysadení bez starostlivosti
Nové časti rastliny sú vlastne mladé sadenice a musia sa podľa toho aj ošetrovať. Vysádzajte ich do vhodných rozostupov – nie príliš husto, aby mali dostatok miesta na rast. Ak máte nadbytok rastlín, môžete sa o ne podeliť s priateľmi alebo susedmi.
Pri výsadbe ich umiestnite do rovnakej hĺbky, v akej rástli predtým. Po zasadení dôkladne zalejte, aby sa pôda dobre usadila okolo koreňov. Ak sa objavia prepadnuté miesta, ihneď ich doplňte zeminou.

V prvom roku po presadení je zálievka kľúčová – ak rastliny čo i len krátko preschnú, môže to negatívne ovplyvniť ich zakorenenie. Pravidelne kontrolujte pôdnu vlhkosť, najmä počas horúcich dní. Okrem toho dbajte na odstraňovanie buriny, ktorá môže mladé rastliny zadusiť a konkurovať im o živiny.
Keď sa rastliny dobre zakorenia, môžete si ich krásu bezstarostne užívať – a o pár rokov cyklus delenia zopakovať.