Ako upozorňuje Ing. Alena Škuciová z Odboru ochrany rastlín (ÚKSÚP), „vhodné podmienky pre jeho výskyt, ako je mierna zima, absencia orby či vysoký výskyt výdrvu, vedú k rýchlemu nárastu populácie s vážnymi následkami pre úrodu aj zdravie krajiny.“
Ako hraboš žije?
Hraboš poľný (Microtus arvalis) je hlodavec dlhý asi 10 cm, s hmotnosťou 20–45 g, typický kratším chvostom a pestrým sfarbením srsti – od hnedo-sivej po škoricovú. Žije v jednoduchých podzemných norách 5–30 cm pod povrchom, ktoré si prepojuje sieťou ušľapaných chodníčkov. „Nora býva vystlaná chlpami a jedna kolónia môže na jar dosahovať hustotu až 3 000 jedincov na hektár,“ uvádza Výskumný ústav rastlinnej výroby NPPC (2024).
Rozmnožovanie prebieha najmä medzi marcom a októbrom, pričom samice rodia 5–10 mláďat. „Dokázalo sa, že jeden pár hraboša môže od marca do decembra vyprodukovať až 2 557 jedincov v troch generáciách,“ píše sa v odbornom zhodnotení NPPC (2024). Práve táto reprodukčná schopnosť je kľúčovým faktorom premnoženia.
Výskyt a výživa
Hraboš poľný sa vyskytuje do 600 m n. m., žije najmä na ornej pôde, v trvalých trávnatých porastoch, vinohradoch a sadoch. V zime sa s obľubou zdržiava v ozimných plodinách, trávnatých priekopách a zatrávnených násypoch. Potravu tvorí čisto rastlinná zložka – semená, korene, cibuľky, podzemky, kôra stromov a časti burín. „Hraboš denne skonzumuje až 120 percent svojej hmotnosti v zelenej hmote a často spôsobuje tzv. plytvavý žer, pri ktorom poškodí viac, než spotrebuje,“ uvádza Škuciová v Signalizačnej správe pre hraboša poľného (2025).

Príznaky poškodenia v záhrade
V záhradách sú najčastejšími znakmi výskytu hraboša:
- obhryzené či spasené plodiny v okolí nôr,
- uhladené chodníčky a malé výhrabky v tvare krtincov,
- zatiahnuté časti rastlín do nôr,
- obhrýzanie kôry na mladých drevinách.
Podľa odborníkov ÚKSÚP je „trus umiestnený mimo nory, povrchové chodníčky sú čisté a značené močom. Hraboš sa po nich pohybuje rýchlo a pri nebezpečenstve bleskovo mizne v úkryte.“
Prečo sa hraboš premnožuje?
Premnoženie nastáva spravidla každé 3–4 roky, keď sa spojí viacero priaznivých faktorov. „Najväčší vplyv má dnešný systém obrábania pôdy s obmedzením orby, vysoký výskyt výdrvu a dlhodobé otepľovanie,“ konštatuje NPPC. Nezanedbateľnú úlohu hrá aj absencia prirodzených predátorov a nevhodný osevný postup.

Ako si overiť výskyt hraboša poľného?
V rámci väčších – poľnohospodárskych pozemkov sa na ploche robia štyri prechody (100 m dlhé, 2,5 m široké) a spočítajú sa na nich aktívne nory. „Užívanou norou je nora s čerstvým trusom, hladkým vchodom a zatiahnutou potravou,“ vysvetľuje ÚKSÚP. Výsledok sa vynásobí 10 – dostanete počet nôr na hektár.
Za silný výskyt sa považuje:
- nad 210 nôr/ha na jar,
- nad 610 nôr/ha v lete alebo na jeseň pri oziminách,
- nad 2 010 nôr/ha pri viacročných krmovinách a lúkach.
Tri typy ochrany – čo pomáha
Odborníci sa zhodujú, že účinná ochrana musí byť kombinovaná: agrotechnická, biologická a chemická.
1. Agrotechnické opatrenia
„Bezorbové technológie treba striedať s klasickým obrábaním, aby sa zničil systém nôr. Nezanechávajte na pozemkoch výdrvy a pozberové zvyšky, ktoré slúžia ako úkryt,“ radí Ing. Škuciová. Pomáha aj vhodný osevný postup a výsadba drevín, ktoré podporujú výskyt predátorov.
2. Biologická ochrana
Dôležité je vytvárať podmienky pre prirodzených nepriateľov. „Najviac sa uplatňujú dravce ako myšiak obyčajný, sokol myšiar, plamienka driemavá či lasice,“ uvádza NPPC. Umiestňovanie T-posedov výrazne zvyšuje ich lovecký úspech.

3. Chemická ochrana – s rozumom a presne
Ak je výskyt stredný alebo silný, možno použiť schválené rodenticídy – výhradne vkladaním do nôr.
- Ratron GV: obilné zrná s 25 g/kg fosfidu zinočnatého. „Do každej nory sa vkladá 2–5 zŕn, pričom maximálna dávka je 2 kg/ha ročne. Rozhodenie po povrchu je zakázané,“ upozorňuje etiketa prípravku (ISPOR, 2025).
- Stutox-II: pelety s rovnakou účinnou látkou. „Vkladajú sa 2–4 pelety do jednej nory. V rámci kolónie sa odporúča aplikácia do 3–5 nôr,“ píše sa v príbalovom letáku. Dôležité je dodržať ochranné zóny, nenechávať návnady voľne na povrchu a zakopávať uhynuté jedince.
Kedy zasiahnuť?
„Najlepší čas na zásah je skoré predjarie – marec. Hraboš začína byť aktívny, no vegetácia mu ešte neposkytuje dostatok úkrytov. Návnady sa vtedy dajú umiestniť najpresnejšie,“ odporúča Škuciová Vhodný je aj koniec jesene.
Odporúčané zdroje pre viac informácií o výskyte hraboša poľného
