Práve pre svoju zdanlivú nenáročnosť sa však jej pestovanie často podceňuje – a výsledkom býva malá úroda, štipľavá chuť, praskanie alebo výskyt škodcov. Ak sa chcete týmto problémom vyhnúť, dávajte si pozor na dve zásadné chyby.
Krátka vegetácia, rýchla úroda
Dĺžka vegetačného obdobia reďkovky je mimoriadne krátka – bežne trvá 30 až 40 dní od sejby po zber. Vďaka tomu je ideálnou plodinou na skorú jarnú sejbu, ale aj na priebežné zapĺňanie voľných hriadok po zbere iných druhov zeleniny. Z rovnakého dôvodu si však vyžaduje dôsledné podmienky od začiatku pestovania – každá chyba sa veľmi rýchlo prejaví na kvalite úrody.
Reďkovka je bohatým zdrojom kyseliny listovej, selénu, nezanedbateľné je aj množstvo vitamínu C a z minerálnych látok hlavne vápnika, fosforu a železa. Je to nízko kalorická zelenina, obsahuje málo tuku a výborne sa hodí pri redukčnej diéte.
Ako správne siať reďkovku
Reďkovku sejete do plytkých riadkov vzdialených 15 až 20 cm. Osivo uložte do hĺbky približne 1 cm. Po vzídení, ktoré nastane zvyčajne do týždňa, rastliny vyjednoťte na vzdialenosť 3 až 4 cm. Tak zabezpečíte, že buľvičky budú mať dostatok priestoru na rast a nebudú deformované.
Foto: SHUTTERSTOCK
S kým ju pestovať a čomu sa vyhnúť?
Reďkovke sa výborne darí v spoločnosti šalátu, špenátu, cibule či mrkvy. Tieto zeleniny vytvárajú priaznivé mikroklimatické podmienky a neprekážajú jej v raste. Užitočným susedom je aj hrášok – svojím rastom zabezpečí neskôr vzídeným reďkovkám mierny tieň. Naopak, nevhodné je pestovanie reďkovky v blízkosti kapustovín (kapusta, brokolica, karfiol). Tieto druhy priťahujú rovnakých škodcov, predovšetkým skočky, ktoré mladé rastliny rýchlo poškodia.
Tip pre nepretržitú úrodu
Ak sejete v týždenných intervaloch, úrodu si predĺžite až do konca apríla. Odrody vhodné na celoročné pestovanie zvládnu sejbu aj neskôr, no v teplejších podmienkach im musíte zabezpečiť dostatok vlahy a chrániť ich pred prehriatím.
Chyba č. 1: maštaľný hnoj reďkovke neprospeje
Pri hnojení záhona pred sejbou reďkovky sa vyhnite použitiu maštaľného hnoja, a to aj vtedy, ak je dobre vyzretý. Táto zelenina ho neznesie – v takto ošetrenej pôde bývajú buľvičky deformované, štipľavé, náchylné na praskanie a často napadnuté škodcami. Obzvlášť drôtovce (larvy kováčikov) majú reďkovku veľmi v obľube a v pôde bohatej na organickú hmotu sa im výborne darí. Ako náhradu za hnoj môžete bez obáv použiť kvalitný, dobre rozložený kompost. Reďkovka patrí v osevnom postupe do tzv. druhej trate – teda do pôdy, ktorá bola hnojená v predchádzajúcom roku alebo predplodinou.
Čítajte viac Všetko o pestovaní mrkvy: Kedy siať, ako ju chrániť a prečo vyskúšať farebné odrody
Chyba č. 2: nedostatok vlahy vedie k štipľavosti a k praskaniu
Reďkovka potrebuje rovnomerne vlhkú pôdu od sejby až po zber. Hoci na jar býva v pôde prirodzene dosť vody, v teplejších obdobiach – najmä na piesočnatých pôdach, vyvýšených záhonoch či v nádobách – pôda veľmi rýchlo presychá. Prílišné sucho spôsobuje zastavenie rastu, hromadenie štipľavých látok a následné praskanie buľvičiek. V strede môžu navyše hubovatieť a strácať šťavnatosť. Pravidelnou zálievkou tomu viete jednoducho predísť. Dbajte na to, aby pôda nikdy úplne nevyschla, ale zároveň nebola premokrená. Výbornou pomôckou je biela netkaná textília, ktorou môžete hriadku prikryť hneď po sejbe. Pomôže udržať vlahu, stabilnú teplotu, obmedzí výpar a zároveň ochráni mladé rastliny pred skočkami.
Foto: SHUTTERSTOCK
Jednoduché pravidlá, výborný výsledok
Reďkovka si na prvý pohľad nevyžaduje veľa, no citlivo reaguje na základné pestovateľské podmienky. Ak sa vyhnete hnojeniu maštaľným hnojom a zabezpečíte rovnomernú vlhkosť pôdy, výsledkom budú zdravé, šťavnaté a chutné buľvičky. V opačnom prípade úroda zaostane – alebo sa o ňu s vami podelia škodcovia.
