Znamená to, že by ste ich mohli namiesto vyhadzovania využiť ako prírodné hnojivo? Odpoveď nie je taká jednoznačná, ako by sa mohlo zdať.
Čo obsahujú vaječné škrupiny?
Z viac než 90 percent sú tvorené uhličitanom vápenatým (CaCO₃), teda tým istým typom vápenca, aký sa bežne označuje za regulátor kyslosti. To znamená, že vaječné škrupiny neobsahujú výrazné množstvá živín ako dusík, fosfor či draslík, ktoré poskytujú organické alebo minerálne hnojivá. Ich hlavnou funkciou je doplnenie vápnika do pôdy. Okrem vápnika však škrupiny obsahujú aj stopové množstvá ďalších prvkov, napríklad horčík, ktorý je dôležitý pre tvorbu chlorofylu a celkové zdravie listov.

Ako pôsobia na pôdu?
Vápnik zo škrupín pôsobí predovšetkým ako pôdny kondicionér. Napomáha zlepšovať štruktúru pôdy tým, že zhlukuje ílovité častice do drobnejších hrudiek. Tým sa zvyšuje priepustnosť a vzdušnosť pôdy. Zároveň majú vaječné škrupiny zásaditý (alkalický) účinok a dokážu neutralizovať prekyslenú pôdu. V tomto smere môžu fungovať podobne ako mletý vápenec.
Sú vhodné pre všetky rastliny?
Nie všetky druhy rastlín profitujú z vyššieho obsahu vápnika. Napríklad kapustová zelenina alebo bylinky z oblasti Stredomoria, ktoré prirodzene rastú na vápenatých pôdach, škrupiny ocenia. Významne však reagujú najmä druhy, ktoré milujú vápnik. Legendárny nemecký záhradník Karl Foerster napríklad odporúčal rozsýpať škrupiny okolo čemerice čiernej (Helleborus niger). Rovnaké pozitívne účinky sa preukázali aj u iných druhov čemeríc vrátane tých kvitnúcich na jar. Vápnik má navyše pozitívny vplyv na pevnosť rastlinných pletív, zdravšie listy, vyššiu odolnosť proti chorobám a bohatšie kvitnutie.
Ako správne použiť vaječné škrupiny v záhrade?
Aby boli účinné, je nevyhnutné škrupiny dôkladne rozdrviť. V celku sa rozkladajú veľmi pomaly. Najlepší efekt dosiahnete, ak ich usušíte a pomeliete na prášok – napríklad v mažiariku alebo kuchynskom mlynčeku. Čím jemnejšie, tým lepšie.

Takto pripravené škrupiny môžete:
- zľahka zapracovať do pôdy v okolí koreňov rastlín,
- pridať priamo do výsadbových jám (ocenia ich priesady rajčín aj papriky),
- rozmiešať vo vode a zaliať nimi rastliny.
Pozor však na zalievanie vodovodnou vodou – v niektorých oblastiach Slovenska je už sama osebe veľmi vápenatá. Pre väčšinu rastlín je vhodnejšia dažďová (odstáta) voda.
Kedy je lepšie škrupiny nepoužiť?
Ich pôsobenie je veľmi pomalé – výrazne pomalšie ako pri klasickom mletom vápenci. Navyše, ak by ste chceli napríklad vápniť trávnik výhradne pomocou škrupín, museli by ste spotrebovať stovky vajec. Ďalším rizikom, o ktorom sa zatiaľ málo vie, je možná kontaminácia patogénmi, ako sú salmonely. Z tohto dôvodu je lepšie vyhnúť sa používaniu vaječných škrupín v hnojivových postrekoch na listy pri zeleninách určených na priamu konzumáciu, ako sú bylinky alebo šaláty.

Alternatíva: vaječné škrupiny v komposte
Ideálne je nevyhadzovať škrupiny do komunálneho odpadu, ale pridávať ich do kompostu. Tam majú hneď dve výhody:
- obohacujú kompost o vápnik,
- podporujú činnosť dážďoviek, ktoré sa pri ich výskyte rozmnožujú a urýchľujú rozklad.
Ak pridávate vápnik do kompostu cielene, odporúča sa dávka približne 1 kg vápenca na štvorcový meter kompostovacej plochy – vhodný je najmä mletý vápenec. Pravidelné pridávanie rozdrvených škrupín do kompostu tak môže byť najpraktickejšou cestou, ako z nich vyťažiť maximum bez zbytočných rizík.
