A predsa sa práve v tento deň niekde tradične sialo – do „Božích rúk“, s vierou, že úroda bude výnimočná. Ako tieto zvyky zapadajú do dnešnej záhradníckej praxe?
Veľký piatok v záhrade: sviatok ticha, viery a prvých výsevov
V minulosti bol Veľký piatok dňom prísneho pôstu, ticha a stíšenia. Práca na poli sa v niektorých oblastiach považovala za nevhodnú – pôda mala „odpočívať“ rovnako ako človek. No napriek tomu sa v niektorých obciach tradovalo, že výsev práve v tento deň prinesie požehnanú úrodu. Sial sa hrášok, mak, niekde aj zemiaky. Zrnko zasiate „do Božích rúk“ malo podľa ľudovej viery väčšiu silu a ochranu pred škodcami aj neúrodou.
Ľudia verili, že to, čo sa zasadí na Veľký piatok, nezahynie ani v najväčšom suchu. Niekde sa dokonca vykopávali jamky s posvätným účelom – napríklad sa do pôdy vložil kúsok chleba alebo vajce ako symbol hojnosti.
Čítajte viac Štvrtok svätého týždňa je významným dňom aj z pohľadu záhradkára: Dajte na rady predkov a poistite si úrodu
Kedy sa oplatí siať? Praktické rady pre jarné počasie aj pôdu
Z pohľadu súčasného pestovania je dôležité vnímať, že Veľký piatok každý rok pripadá na iný dátum – pohybuje sa medzi 20. marcom a 23. aprílom. To znamená, že klimatické podmienky môžu byť v jednotlivých rokoch výrazne odlišné – raz je pôda ešte zamrznutá alebo premočená, inokedy už prebieha plný jarný výsev. Moderný záhradkár preto pri rozhodovaní o výseve nepozerá len na kalendár, ale najmä na:
- teplotu pôdy – napr. hrášok a mak môžu klíčiť už pri teplote 2–5 °C, no iné druhy potrebujú viac tepla,
- vlhkosť a štruktúru pôdy – príliš mokrá pôda po jarných dažďoch môže znehodnotiť semienka alebo spôsobiť ich hnilobu,
- predpoveď počasia – najmä riziko mrazov či silných dažďov po výseve.
Čítajte viac Apríl je ako stvorený na výsadbu hlúbovín: Brokolica, kel či karfiol vám teraz v záhrade porastú jedna radosť
Hrášok, mak, reďkovka… Čo všetko môžete vysiať okolo Veľkého piatku?
Ak to podmienky dovolia, na prelome marca a apríla možno bez obáv siať:
- hrášok – je to tradičná „veľkopiatková“ plodina, znášanlivá k chladu,
- mak siaty – veľmi citlivý na presádzanie, preto je ideálny na priamy výsev do pôdy,
- mrkvu, petržlen, kôpor, šalát – taktiež zvládajú skorý výsev,
- reďkovku, špenát, jarnú cibuľku zo semena – rýchlo klíčia a využijú vlhko jari.
- Pri zemiakoch závisí výsadba od teploty pôdy – ideálne je, ak sa drží stabilne nad 7 °C v hĺbke 10 cm. V teplejších oblastiach Slovenska môže byť Veľký piatok tým správnym dňom aj na ich výsadbu.
Foto: ChatGPT / DALL·E
Aj oddych má v záhrade svoje miesto. Niekedy stačí len pozorovať
Niektorí záhradkári dodnes rešpektujú, že Veľký piatok má byť dňom stíšenia – a pôdu len pozorujú, prechádzajú sa po záhrade, sledujú, čo sa prebúdza, prípadne plánujú ďalšie práce. V tomto duchu sa k pôde možno priblížiť s úctou, nie motykou. Pozorovanie stavu rastlín, pôdy či rozmýšľanie nad úpravami záhonov môže byť rovnako hodnotnou činnosťou ako samotný výsev. Záhrada nás učí, že aj čakanie má svoj význam.