Áno, tento druh patrí medzi najjedovatejšie u nás, no tiež ide o zákonom chráneného živočícha s pomerne vzácnym výskytom. Nie je dôvod na paniku – len na trochu poznania a rešpektu. Skôr, než sa rozhodnete ho rozšliapnuť, vedzte, že každý jedinec má oficiálnu spoločenskú hodnotu 100 eur. A že aj keď dokáže vyprodukovať jedovatý sekrét, v bežnom kontakte vám nijako neublíži – pokiaľ sa ho sami nepokúsite chytiť a podráždiť.
Najjedovatejší hmyz Slovenska, no skôr vzácnosť než nebezpečenstvo
Májka fialová (Meloe violaceus) patrí medzi najjedovatejšie druhy hmyzu u nás – ale s malou poznámkou: veľa konkurencie v tejto kategórii ani nemá. Je síce pravda, že v prípade ohrozenia dokáže vypustiť na obranu žltkastú jedovatú tekutinu – hemolymfu obsahujúcu látku kantaridín, ktorá môže podráždiť kožu, no naozaj ju musíte vyprovokovať, aby sa tak stalo. Jej jed je silný – v dávke 30 miligramov môže byť pre človeka smrteľný. Ale nebojte sa. Toto množstvo by ste museli prijať po prehltnutí väčšieho množstva májok. A úprimne – kto z nás bežne na prechádzke chytá a konzumuje hmyz?
Prečo sa z májky šíri strach? A prečo by ste ju mali radšej obdivovať než ničiť?
Je to jednoduché: vyzerá inak, je veľká (až 4 cm), má neobvykle lesklý zadoček a ľudia milujú senzácie. Pridajte k tomu pár zdieľaných varovaní na sociálnych sieťach a vzniká dokonalý recept na virálnu paniku. Lenže realita je iná: májka fialová je ohrozený a zákonom chránený druh. Jej spoločenská hodnota je stanovená na 100 eur za jedinca. Dotýkať sa jej sa neodporúča, ale nie kvôli smrtiacemu jedu – skôr z úcty k prírode a ochrane vzácnych druhov.
Foto: Canva
Zložité larvy, ešte zložitejší život
Vedeli ste, že vývoj májky pripomína filmový sci-fi príbeh? Samička kladie tisíce vajíčok do pôdy, z ktorých sa liahnu larvy, ktoré vylezú na kvety a čakajú na samotárske včely. Na tie sa prichytia a nechajú sa odniesť priamo do ich hniezda, kde sa živia zásobami. Tam prežijú zimu, niekoľkokrát sa zvlečú a premenia sa na dospelého chrobáka, ktorý pokračuje v cykle. Zaujímavosť? Prvé objavené larvy májok si slávny vedec Carl Linné pomýlil s včelími všami. Až neskôr vedci pochopili, že ide o parazitické štádium májky.
Foto: Canva
A čo včelári? Môžu mať obavy?
Zriedkavo sa v prírode objavuje aj májka dúhová, ktorá sa dokáže zakusnúť do bruška včely a poškodiť ju. No podľa Slovenského zväzu včelárov ide o mimoriadne vzácne prípady, ktoré včelstvá vážnejšie neohrozujú.
Odporúčania pre rodičov
- Vysvetlite deťom, že májku je zakázané chytať a, samozrejme, zabíjať – nielen pre ich bezpečie, ale aj kvôli ochrane prírody.
- Ak dieťa objaví v záhrade „zvláštneho chrobáka“, pozorujte ho z diaľky a využite to ako príležitosť na rozhovor o živote hmyzu.
- Ak sa dieťa náhodou májky dotkne a objavia sa podráždenie či pľuzgiere, postihnuté miesto umyte vodou a podľa potreby vyhľadajte lekára.
- Naučte deti, že chrobáky ani iné živočíchy sa v prírode nejedia – žiadny jed od májky sa totiž neprenáša cez kožu do krvi, ale výhradne cez ústa.
- Ak máte v záhrade veľa májok, nebojte sa – nejde o inváziu, ale o prejav zdravej prírody.
Čítajte viac Ceny vajec rastú, farmy nestíhajú. Domáce chovy šetria rodinné rozpočty - čo vedieť, kým si zadovážite vlastné nosnice?
Odborníci aj ochranári majú jasný odkaz:
nesiahajte a nezabíjajte. Tento pôvabný a zvláštny chrobák nie je nebezpečný, pokiaľ sa ho nebudete snažiť chytiť, stlačiť alebo – nebodaj – zjesť. Nie je to bežný škodca, ale vzácny obyvateľ našej prírody, ktorý si zaslúži rešpekt, nie paniku.
Čítajte viac Líšky ohrozujú svište a zdravie turistov: prenášajú parazity nebezpečné pre ľudí aj ich domáce zvieratá