Brdárka – dedina s necelou stovkou obyvateľov – nie je len geografickým bodom na mape, ale živým dôkazom toho, že tradičné ovocinárstvo môže byť aj dnes moderné, udržateľné a nesmierne cenné.
Genetický poklad v korunách starých stromov
Brdárka sa preslávila ako útočisko starých ovocných odrôd, ktoré prežili desaťročia bez intenzívneho zásahu človeka. Nájdete tu storočné jablone, hrušky, slivky aj čerešne, ktoré každoročne prinášajú úrodu odolnú, chutnú a z genetického hľadiska mimoriadne cennú. Tieto pôvodné odrody nie sú len pamäťou minulosti – predstavujú aj dôležitú génovú rezervu pre budúcnosť ovocinárstva, najmä v čase klimatických zmien.
Zatiaľ čo moderné odrody často vyžadujú ochranu chemickými postrekmi a intenzívnu starostlivosť, tie brdárske prežívajú v drsnejších podmienkach prirodzene – vďaka hlbokým koreňom, odolnosti voči chorobám a prispôsobenosti miestnemu podnebiu.

Jar pod čerešňovými oblakmi
Jedným z najpôsobivejších javov, ktoré každoročne pritiahnu pozornosť verejnosti, je kvitnutie čerešní. V Brdárke a jej okolí rastie podľa odhadov 3000 až 4000 čerešňových stromov. Počas dvoch týždňov, keď sa tieto stromy odievajú do bieleho šatu, obec navštívia stovky ľudí – najmä počas víkendov, keď sa do úzkej doliny zbiehajú desiatky áut s návštevníkmi, túžiacimi po zážitku z jarnej prírody.
Tento prírodný fenomén je nielen pastvou pre oči, ale aj dôkazom dlhodobej ovocinárskej tradície obce. V spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre sa miestnemu občianskemu združeniu Alter Nativa podarilo identifikovať viacero pôvodných odrôd čerešní, ktoré sa aktívne rozmnožujú a uchovávajú pre ďalšie generácie. Brdárka vďaka svojej polohe v tzv. slnečnej pasci pod vrchom Radzim ponúka vhodné podmienky na pestovanie aj vo výške 555 metrov nad morom – čo je v prípade čerešní v našich končinách pomerne nezvyčajné.
Sady ako súčasť krajiny – nie továreň na ovocie
To, čo v Brdárke zaujme na prvý pohľad, je krajina: mozaika pasienkov, lúk, lesíkov a rozptýlených ovocných stromov vytvára prostredie, aké dnes už takmer nevidno. Staré sady tu nie sú vysádzané do presných radov ako na plantážach – sú súčasťou prírodného rytmu, kde sa ovocie zbiera ručne, pomaly a s úctou.
Takýto spôsob hospodárenia má význam nielen ekologický, ale aj estetický a kultúrny. Udržiavaním sadov sa podporuje biodiverzita – v korunách hniezdia vtáky, v kvetoch sa pasú včely a na starých kmeňoch žijú vzácne druhy lišajníkov a hmyzu.

Z Brdárky sa môžeme učiť – aj v bežnej záhrade
Aj keď si nemôžeme každý dovoliť starý sad na svahu, princípy z Brdárky sú aplikovateľné aj v menšej záhrade. Stačí:
- uprednostniť tradičné, lokálne odrody pred šľachtenými novinkami,
- znížiť chemické zásahy a podporiť prirodzenú odolnosť stromov,
- ponechať priestor pre prírodu – kvety pod stromami, vtáčie búdky, vetrolamy z kríkov.

Obec, kde ovocie spája komunitu
V Brdárke sa zrodili viaceré komunitné a vzdelávacie aktivity, ktoré nadväzujú na ovocinársku tradíciu. Konajú sa tu workshopy o reze stromov, vrúbľovaní, spracovaní ovocia, aj podujatia pre deti a školy. Mnohé aktivity zastrešuje občianske združenie Alter Nativa, ktoré dlhodobo pracuje na mapovaní a zachovaní starých odrôd. Týmto spôsobom sa dedina stáva nielen miestom pokoja, ale aj živým centrom ekologického poznania – dôkazom, že aj malá komunita môže ochrániť veľké prírodné bohatstvo.